Nepríjemné mravčenie či neustále nutkanie hýbať nohami. Ak ste si doteraz mysleli, že ste po celom dni len mimoriadne unavení a potrebujete poriadnu dávku oddychu, nemusí to byť tak. Syndróm nepokojných nôh je poruchou nervového systému a týka sa viac žien ako mužov. Čo ho spôsobuje a naozaj zmizne sám?
ČO JE SYNDRÓM NEPOKOJNÝCH NÔH?
Neviete, čo s nohami? Koľkokrát ste sa pristihli pri tom, že v akejkoľvek polohe vám jednoducho nie je dobre? Nohy sú ťažké, pridáva sa mravčenie, potrebujete ich neustále prekladať či nimi hýbať. A hoci tento stav po čase prejde alebo zaspíte, netreba ho podceňovať a zaslúži si vašu pozornosť. Syndróm nepokojných nôh nie je výmyslom, ale ide skutočne o ochorenie, ktoré je známe od 17. storočia, no v modernej histórii jeho príznaky opísal a pomenoval švédsky lekár Karl Axel Ekbom a to v roku 1945. Aj preto je táto neurologická choroba označovaná ako Willis-Ekbomova choroba.
NEPOSTIHUJE IBA NOHY
Syndróm nepokojných nôh sa objavuje približne u 10% populácie. Častejšie ním trpia ženy ako muži a ničím neobvyklým nie je ani fakt, že sa objavuje aj u 2% detí. Práve ženy sa so syndrómom nepokojných nôh stretávajú v posledných mesiacoch tehotenstva. Najčastejšou príčinou sú hormonálne zmeny a tak sa dá predpokladať, že po pôrode tento stav prirodzene vymizne. Zaujímavosťou je, že existuje aj taká skupina ľudí, ktorým toto ochorenie a jeho závažné symptómy ovplyvňujú aj kvalitu života. Napriek tomu, že sa v drvivej väčšine podpisuje samotný syndróm na nekomforte dolných končatín, vyskytnúť sa môže aj na rukách, hrudi či hlave.
PRÍČINA NEZNÁMA
Pýtate sa, prečo sa syndróm nepokojných nôh u niektorých ľudí rozvinie a u iných nie? Príčina ochorenia je zvyčajne neznáma, dá sa však predpokladať, aké správanie či životný štýl k nemu prispievajú. Medzi odborníkmi sa najčastejšie skloňuje názor, že ochorenie súvisí s tým, ako mozog využíva železo a dopamín, svoju rolu zohráva aj genetika. Tak či onak, riziko vzniku syndrómu nepokojných nôh zvyšuje aj cukrovka, anémia, tehotenstvo, spánkové poruchy, depresia, nevoľnosť, ale aj užívanie liekov na alergiu. Existujú prípady, kedy nepríjemné pocity odznejú samé, ale aj tie, kedy sa stav zhoršuje. Vo všeobecnosti sa dá, žiaľ, povedať, že ide o celoživotný stav. Okrem návštevy lekára a užívania dopamínergických liečív, benzodiazepínov, opioidov a antikonvulzív sa zamerajte aj na zmenu spôsobu života, spánkový režim, užívanie vhodných vitamínov či homeopatík.
AKO ŽIŤ S WILLIS-EKBOMOVOU CHOROBOU?
Syndróm nepokojných nôh je neliečiteľná choroba, žiť sa s ňou dá a vhodnou cestou je zmierňovať jej príznaky. Pozitívnou správou je však aj to, že ak je choroba súčasťou inej diagnózy, po jej vyliečení zväčša problémy vymiznú. Rovnako, ako v prípade tehotných žien. Zmierniť príznaky do veľkej miery pomôže zmena stravy, vylúčenie zlozvykov, zaradenie výživových doplnkov, ale aj masáže či striedanie tepla a chladu. Domáca liečba by v ideálnom prípade mohla zahŕňať nasledovné:
- SUPLEMENTÁCIA VÁPNIKA, DRASLÍKA, HORČÍKA AJ ŽELEZA – nedostatok všetkých spomenutých minerálov spôsobuje to, že sú nohy „nervóznejšie“. Navyše, železo je súčasťou myoglobínu, ktorý uchováva vo svaloch kyslík. Jeho nedostatok sa prejavuje práve svalovými ťažkosťami.
- OBMEDZENIE KOFEÍNU, ALKOHOLU AJ FAJČENIA
- PRAVIDELNÝ POHYB A MIERNA FYZICKÁ AKTIVITA
- STRIEDAVÁ APLIKÁCIA TEPLA A CHLADU
- MASÁŽ NÔH
- ZMENA SPÁNKOVÝCH NÁVYKOV – snažte sa zaspávať a vstávať v rovnakom čase.
- NENÚŤTE SA DO SPÁNKU – ak sa vám nedarí zaspať, „netrápte“ telo tým, že niečo musí. Vystaví sa stresu. Doprajte si masáž, zmeňte polohu alebo sa snažte vhodnou a miernou formou unaviť.
- VHODNÁ A ĽAHKÁ VEČERA – pred spánkom nezaťažujte organizmus ťažkými jedlami. Telo musí oveľa viac energie venovať tráveniu a regenerácia ide do úzadia.
- ODLOŽTE ELEKTRONICKÉ ZARIADENIA – modré svetlo skutočne nie je výmysel a na cirkadiánny rytmus má naozaj veľký vplyv. Vyhnite sa práci na počítači a pred spánkom odložte mobil.
Titulná fotografia: pexels.com
