Inštinkt prežitia nás drží pri živote aj v náročných životných podmienkach, v boji o prežitie či v nepredvídaných, nebezpečných a život ohrozujúcich situáciách. Inštinkt prežitia je pevne ukotvený v našom podvedomí a v plnej sile sa prejavuje v okamihoch, kedy prekvapujeme aj samých seba. Svetlo, ktoré v sebe nesieme sa prediera na povrch a osvetľuje temnotu. Inštinkt, ktorý nám nedovolí bezmyšlienkovito ukončiť našu životnú púť a vracia nás do predstavenia zvaného život na Zemi.
Pud sebazáchovy sme my, ľudské bytosti, dostali do vienka pri narodení. Sme vytvorení tak, že v kritických situáciách bojujeme o naše zachovanie, o prežitie, o náš život. Pud sebazáchovy patrí k najsilnejším pudom, o ktorých hovoril už rakúsky psychoanalytik Sigmund Freud.
ZÁKLADNÉ ŽIVOTNÉ PUDY
Pud sebazáchovy patrí po sexuálnom pude k najsilnejším pudom. Patrí tu aj materský alebo takzvaný rodičovský pud. Pud sebazáchovy predstavuje istý núdzový režim, ktorý sa zapne, keď sme na hranici vlastných síl.
Ľudia so silným pudom sebazáchovy mnohokrát nevedia pochopiť tých, ktorí praktizujú nebezpečné športy v rámci svojho voľného času. Aktivity, pri ktorých stačí jeden, dva nesprávne pohyby a sú v ohrození života.
Bežní jednotlivci majú potrebu sa určitým spôsobom zabezpečiť, aby mohli bezpečne a pohodlne fungovať v ich každodennom prežívaní života. K základným ľudským potrebám patrí strecha nad hlavou, jedlo a oblečenie. Ich kvalita vypovedá o životnom štýle, ktorý si určujeme na základe vlastných možností, predstáv a požiadaviek.
AKTIVÁCIA PUDU SEBAZÁCHOVY
Pud sebazáchovy sa aktivuje v život ohrozujúcich situáciách. Vďaka tomuto pudu sa môžeme zachrániť pred nebezpečenstvom smrti, ako aj vyvarovať bolestivým prežitkom. Pud sebazáchovy sa aktivuje napríklad pri nebezpečnej situácii pri riadení automobilu, kedy rýchlosťou blesku zabrzdíte, aby ste sa vyhli zrážke. Ďalším príkladom môže byť rýchly únik pred nepriateľom, ktorý sa pokúša zaútočiť. V takomto prípade sa impulzom v mozgu aktivuje okamžitá potreba úteku a ukrytia.
Predstavte si, že sa prechádzate po lese, stmieva sa a začujete šramot zvierat. Vaše predstavy fungujú na plné obrátky. Strach o vlastný život vás dovedie k rýchlemu úteku von z lesa na bezpečné miesto. Ďalej sú to prírodné katastrofy, ktoré aktivujú inštinkt prežitia. V takýchto vyhrotených situáciách utekáte z miesta deja čo najrýchlejšie preč, aby ste si zachránili život.
OSLABOVANIE PUDU SEBAZÁCHOVY
Skúmanie a poznávanie samých seba nás vedie k uvedomeniu si vlastných schopností. Prijatie našej podstaty, ktorá je vždy jedinečná a originálna, nám vytvára pevné základy pre naše smerovanie, rozvoj a duchovný rast. Neprijatie zo strany druhých, opovrhovanie, neúcta, ktoré môžu prichádzať od tých, od ktorých by sme to nečakali, nám môžu rozhodiť náš vnútorný svet.
Pocit, že nie som dosť dobrý, nás vie mnohokrát dostatočne vyviesť z rovnováhy a spôsobiť istú psychickú bolesť. V situáciách, v ktorých sme odmietnutí, v ktorých neprichádza spätná väzba, pocit spolupatričnosti, zdieľanie myšlienok a pocitov, sa dostávame takpovediac na bod mrazu. Naše vnútorné prežitky môžeme vnímať ako náročné a bezvýchodiskové. To mnohokrát privádza jednotlivcov k sebapoškodzovaniu a k myšlienkam či dokonca pokusom vziať si život.
PROBLÉMY DOSPIEVANIA
Predovšetkým mladí ľudia, ktorí sú v adolescentnom veku, hľadajú samých seba, svoj smer na ich životnej ceste, sa mnohokrát miesto podpory a pochvaly stretávajú s nepochopením. Uveďme si konkrétny príklad. Študent strednej školy uvažuje o svojich schopnostiach, hľadá svoje dary a talenty, ktoré by mohol rozvíjať, hľadá samého seba. Snaží sa zapadnúť do kolektívu, prispôsobuje sa, ale necíti sa sám sebou. Rodičia, od ktorých závisí jeho fungovanie aj po stránke materiálneho zabezpečenia, ho neustále porovnávajú a neoceňujú ho takého, aký je. Aké je sebavedomie tohto študenta? V stave stratenej rovnováhy sa dostáva čoraz do väčších životných nástrah. Jeho hodnota je vyjadrená jeho okolím. Nepodporujúce prostredie ho zatracuje a taký je aj jeho prístup k samému sebe.
V praxi to môže vyzerať takto: „Pozri sa na Petra, cez prázdniny bol na brigáde v zahraničí a ty? Nemôžeš byť taký, aký si. Musíš sa zmeniť. Ty si fakt nejaký divný. Čo je s tebou? Prebuď sa už konečne.“ K tomu sa pridajú ešte príkazy a zákazy a máme o „idylku“ postarané. Takýto človek upadá do čoraz väčších stresov, úzkostí a depresií. Akékoľvek naznačenie vlastných názorov a postojov, končí úplným fiaskom. Ak človek v takejto situácii nenájde pevný záchytný bod, od ktorého by sa mohol odraziť, zostane bez podpory a pomoci, jeho sebaúcta a pozitívny prístup k životu sa znižujú. Pud sebazáchovy sa oslabuje so zvyšujúcim sa pocitom zatratenia a vyhorenia.
NEŠŤASTNÉ LÁSKY
Jednotlivec s takýmto nastavením z obdobia dospievania hľadá svoju spriaznenú dušu. Vzťahy predstavujú zaujímavú oblasť nášho života a veľkú samostatnú kapitolu učenia sa o nás samotných ako aj o tých druhých. Nie je žiadnym pravidlom, že počiatočné zamilovanie je predpokladom pre stabilný a zdravý vzťah vo dvojici.
Jednotlivec, ktorý nenašiel svoju sebahodnotu, mnohokrát podvedome očakáva, že jeho šťastie vyplní jeho partner či partnerka, od ktorého závisí jeho život. Ak sa takýto partnerský vzťah ukončí rozchodom, môže to pre jednotlivca z nášho príbehu, ktorý bol nepochopený a neprijatý v období dospievania, znamenať ďalší pád. Pád ešte o niečo bolestivejší, ktorý je dôsledkom nešťastnej lásky, spôsobuje oslabenie pudu sebazáchovy a hľadanie úniku prostredníctvom nevhodných praktík. Viera a odhodlanie pre život a jeho výzvy sa znižuje.
ŠTOKHOLMSKÝ SYNDRÓM V PARTNERSKOM PREVEDENÍ
Mnohé nefunkčné vzťahy pretrvávajú z rôznych dôvodov, kde patrí aj emocionálna či finančná závislosť na tom druhom a nie je jednoduché ich ukončiť. Účastníci partnerského vzťahu sa dostávajú do pozície „obete a páchateľa“, kde obeť má tendenciu obhajovať páchateľa. Nepatrné prejavy náklonnosti a empatie zo strany páchateľa považuje za záchytné body, pre ktoré má daný vzťah zmysel. Žiadne dlhodobé zlepšenie však neprichádza.
Jednotlivec, ktorý predstavuje obeť sa prispôsobuje a podriaďuje, jeho sebaúcta je nízka. Ospravedlňuje nevhodné správanie svojho partnera, vinu hľadá neustále v sebe, pracuje na osobnostnom rozvoji, hľadá príčinu uvedeného stavu. Až si uvedomí, že sa točí v kruhu, z ktorého je možné vystúpiť odchodom zo vzťahu. Nie je však pripravený odísť, nedovoľuje mu to jeho situácia. Čo sa deje v takomto prípade? Pud sebazáchovy vedie dotyčnú osobu k uzavretiu sa do seba, k neprejavovaniu svojich názorov a postojov, ktoré sa stretávajú s ustavičným odporom zo strany druhého. Kvalita plnohodnotného života sa znižuje.
ZÁCHRANA A ODRAZENIE SA Z DNA
Čo s tým? Kde je pomyselné záchranné koleso v týchto náročných situáciách? Jednotlivci, ktorí si prešli svojím osobitým životným príbehom vypovedajú o sile prírody. O dlhých prechádzkach v lese, ktoré sú liečivé a pôsobia ako balzam na dušu. Myslite na to, že príroda už vibruje novými kódmi, novým nastavením, ktoré je v súlade s novou zemou, o ktorej sa toľko hovorí a v ktorej frekvenciách by sme všetci chceli žiť. Nekonečné prechádzky až do vyčerpania prinášajú mnohokrát prijatie a uzdravenie našej situácie. Osobné príbehy hovoria o zmene pohľadu na vec, novom vnímaní a spôsobe videnia. O uvedomení si pudu sebazáchovy a odrazení sa z úplného dna. O obnove tela a ducha.
SEBALÁSKA AKO KĽÚČ
Sebaláska je liekom v takýchto závažných životných obdobiach. Sebaláska ako učenie sa o našej vnútornej podstate, ktorú je potrebné rozvíjať. Nefunkčné programy a spôsoby správania sa je dôležité nahradiť novými prosperujúcimi návykmi a vzorcami, ktoré nás vyživia po fyzickej, psychickej a duševnej stránke. Cesta sebarozvoja nám ukazuje naše smerovanie a prináša nám uistenie, že žijeme životný príbeh, pre ktorý sme sa rozhodli a ktorý stojí za to žiť aj s istými prichádzajúcimi prekážkami.
EMÓCIE A ZDRAVIE
Štatistiky vypovedajú o zvyšujúcom sa počte samovrážd v našej krajine. O dobrovoľnom odchode zo života, ktorý je mnohokrát nevysvetliteľný a nepochopiteľný. K dôvodom patria nepriaznivé podmienky pre život, dlhotrvajúce bolesti, nevyliečiteľné choroby, nezvládnuté stavy straty slobody, či odchody našich blízkych.
Našou úlohou je náš život žiť a nie vzdávať výzvy, ktoré nám prináša a upadať do stavov bezmocností a depresií. Uchopiť ho za opraty a silou vôle riadiť naše myšlienky a usmerňovať naše činy k tvorivosti a k vykonávaniu práce v radosti. Nespracované emócie vyvolávajú množstvo negatívnych myšlienok. Z vedeckého hľadiska je časť mozgu zodpovedná za kontrolu správania a rozhodovania. Pri zmenách v štruktúre tejto časti mozgu sa zvyšuje riziko spáchania samovraždy.
Práca s emóciami je z psychologického hľadiska kľúčovou pre udržanie duševného, mentálneho, ale aj fyzického zdravia. Emócie sa prežívajú v ich sile a niekedy predstavujú neskutočnú smršť. Dôležité je ich zachytiť a pomenovať, čím sa začína proces pochopenia a uvedomenia. Odhaliť vnútorné zranenie, ktoré pramení mnohokrát z detstva a vyliečiť ho prijatím, odpustením a novým nastavením. Správne dýchanie a psychoterapeutická práca môžu byť v tomto smere značným prínosom.
PRIJATIE TIENISTÝCH STRÁNOK NAŠEJ OSOBNOSTI
Faktom zostáva, že našu osobnosť okrem svetlých stránok vytvárajú aj tie tienisté stránky. Mnohokrát sme nahnevaní, frustrovaní, agresívni, či inak nepríjemní, pretože sa niekto dotkol citlivého bodu v nás, ktorý predstavuje istý spúšťač nášho vnútorného zranenia. Dajme aj týmto prejavom patričnú dávku prijatia a pochopenia. Sme predsa ľudské bytosti s chybami, ktoré v konečnom dôsledku žiadnymi chybami nie sú a nie robotické bytosti bez ducha.
Psychické bolesti, ktoré v nás zapnú prejav obrany a útoku pramenia z našich negatívnych osobných skúseností z detstva a pre tých ktorí uverili v reinkarnáciu, aj z minulých životov. Keď vám bude najhoršie, vedzte, že v tom nie ste sami a že podobnými stavmi bytia si prešlo mnoho spoluobyvateľov našej krajiny a planéty. Podporme sa navzájom.
BUDÚCNOSŤ NAŠICH DETÍ
Myslite na budúcnosť ďalšej generácie, na deti, ktoré si zaslúžia prirodzený rast v harmonickom prostredí, v ktorom budú prijímané a povzbudzované. Na deti, ktoré prichádzajú na tento svet, aby nám pomohli zmeniť nefunkčné nastavenie spoločnosti. Deti potrebujú k svojmu správnemu vývoju a napredovaniu zažívať pocit, že sú vnímané a videné. Vyžadujú si dostatok pozornosti a podpory v ich záujmoch. Všímajte si ich postoje a podporte ich individualitu, autenticitu a smerovanie. Vytvorme si spoločne krajší svet, v ktorom môžeme cítiť prepojenie so svojím vnútrom ako aj so zdrojom nášho bytia. Svet, v ktorom je zachovanie života a rodu prirodzeným, silným a nepretržitým stavom a prejavom.
Titulná fotografia: pexels.com
