Pri pohľade do zrkadla to nie je až také márne, napriek tomu však číslo v občianskom preukaze hovorí jasnou rečou? Ak patríte aj vy k tej skupine ľudí, ktorí s obľubou hovoria, že vek je len číslo alebo, že sme v zásade takí starí, ako sa cítime, nie ste ďaleko od pravdy. Chronologický vek a ten biologický sa naozaj môžu líšiť. Dá sa vek „znížiť“ a pozná dnešný svet návod na dlhovekosť?
VEDA HO SKÚMA UŽ DESAŤROČIA
Najčastejšie sa biologický vek definuje ako priemerný kalendárny vek, ktorému zodpovedá buď biologický alebo funkčný stav organizmu. A práve vek biologický ponúka o kondícii či zdraví reálnejší prehľad. Medicína sa biologickým vekom zaoberá už celé desaťročia a tak dnes v zásade vieme a poznáme faktory, ktoré starnutie urýchľujú či naopak spomaľujú. Čo však nepoznáme je všeobecne uznávaná metóda, pomocou ktorej sa s určitosťou dá biologický vek určiť a vypočítať. Platí však, že ľudia trpiacimi rôznymi ochoreniami starnú rýchlejšie, na strane druhej, práve starší ľudia sú na srdcové choroby, hypertenziu či cukrovku náchylnejší.
AJ GENETIKU MÔŽETE OKLAMAŤ
O biologickom veku ešte stále veľa ľudí nevie, zameriavajú sa skôr na vek fyzický. Ten prvý však ovplyvňuje to, ako sa cítime, vyzeráme a akého veku, tentokrát toho fyzického, sa dožijeme. Máte v tom chaos? Tak ešte raz. Fyzický alebo tiež chronologický vek je ten, ktorý určil dátum narodenia. Biologický, hoc s ťažkosťami a zväčša istými odchýlkami viete odhadnúť pomocou rôznych online kalkulačiek. Oveľa presnejšie vyhodnotenie sa získava sledovaním epigenetických údajov pomocou DNA, ktorá sa získa so slín, krvi či iného tkaniva. Ďalej testy mapujú stravovacie návyky, fyzickú aktivitu, schopnosť regenerácie či spánkový režim. Do úvahy sa tiež berú potravinové intolerancie, množstvo oxidačného stresu, choroby v rodine či zlozvyky voči životospráve. Práve ste uvideli „svoj život“ v plnej svojej kráse? Bez obáv, s biologickým vekom sa dá pracovať. A čím skôr začnete, tým viac rokov si dokážete ubrať.
ZÁHADNÝ VPLYV TELOMÉROV
Za biologickým vekom môže podľa vedcov aj dĺžka telomérov, čo sú časti chromozómov. Starajú sa o stabilitu počas procesu bunkového delenia a chránia DNA, úzko súvisia aj s kardiovaskulárnymi ochoreniami, cukrovkou či Alzheimerom i Parkinsonom. Zaujímavosťou je, že vždy, keď sa bunka delí, teloméry sa skracujú. Ich dĺžka klesá až dovtedy, kedy nie sú schopné ďalej sa deliť a tým zostane bunka neaktívna, odumrie a telo starne. Teloméry a ich dĺžka teda takpovediac určujú, kedy telo definitívne a fatálne „zostarne“. Vplyvom životného štýlu a istými zmenami, ich životnosť však vieme predĺžiť. Štúdie ukazujú, že sa oplatí eliminovať stres, pomôcť môže pravidelný pohyb, meditácia, ale aj jedlo bohaté na určité skupiny vitamínov a antioxidantov.
POTRAVINY DLHOVEKOSTI
Nech už je váš chronologický či biologický vek akýkoľvek, zaradiť do jedálnička isté druhy potravín nie je na škodu. Za suroviny dlhovekosti sa považuje hlúbová zelenina zelenej farby, ktorá je bohatá na fytonutrienty. Konzumujte viac ružičkového kelu, brokolice či kapusty. Skvelým pomocníkom sú aj zdravé tuky bohaté na antioxidanty a to najmä kvalitný panenský olivový olej, ale aj kešu orechy, mandle či pre nás najviac dostupné orechy vlašské. Ďalším bohatým zdrojom antioxidantov a fytochemikálií je bobuľové ovocie a výberový zelený čaj, o ktorom je známe, že dokáže znižovať hladiny stresu, ktorému sa v dnešnej hektickej dobe jednoducho vyhnúť nedá.
Titulná fotografia: pexels.com
