Sedieť dlhé hodiny v „lotose“ sa s naším naruby prevráteným životným štýlom príliš nezlučuje. K väčšej vyrovnanosti, pocitu šťastia aj vyliečeniu zdravotných neduhov pritom stačí meditovať dvadsať minút denne. Na čáry-máry a nadpozemské vzplanutia však zabudnite. To pravé čaro tkvie v našom mozgu. A jeho fungovanie môže stará duchovná praktika premeniť dokonca nastálo.
Pokiaľ vám život občas pripomína cirkus, nad ktorým sa márne snažíte udržať kontrolu, spomeňte si, ako veľmi ovládate svoju myseľ. Počas dňa si púšťame do hlavy informačný balast z rádia, televízie a švitorenie kolegov, ktoré sa pred spánkom menia na akčný film spomienok, obrazov a rozlietaných myšlienok. Hneď ráno potom kontrolujeme mobily, či sa vonkajší svet nehlási s ďalšou novou správou, ktorá nás vtiahne späť do „života“. Zostať s vlastnou mysľou osamote sa väčšina z nás bojí ako čert kríža. Podľa psychologičky Emmy Seppaly zo Stanfordskej univerzity to pritom funguje aj naopak. Urobiť si poriadok v hlave nás vraj automaticky urobí šťastnejšími, zdravšími a úspešnejšími. Sama začala meditovať v Manhattane krátko po teroristickom útoku v roku 2011, na chaotickom mieste a v extrémne chaotickej dobe.
„Uvedomila som si, že nemám žiadnu kontrolu nad tým, čo sa okolo nás deje. Ale bolo jedno miesto, kde som mala slovo len ja – cez meditáciu v mojej vlastnej mysli,“ spomína na svoje začiatky.
KDE SA KONČÍ BOLESŤ
Meditácia ako spirituálna praktika s koreňmi v Indii, Číne a Japonsku je stará ako ľudstvo samo a v rukách západnej modernej civilizácie sa zmenila na jednoduchú relaxačnú techniku na uvoľnenie tela a upokojenie mysle. Meditujúci sa pri nej snaží nezúčastnene pozorovať myšlienky, ktoré mu lietajú hlavou a sústrediť sa na prítomný okamih. Prípadne pomáha koncentrácia vedomia na jeden bod, či už je ním vlastný dych, telesné pocity alebo vnútorne či nahlas odriekavaná mantra.
Hoci si meditáciu stále mnohí spájajú s extatickým duchovným vytržením, vo výsledku ide o geniálnu hru s naším mozgom. Mantrou sa napríklad môže stať slovo „kokakola“. Rôzne skupiny dávajú meditácii ideologický podtext a vravia jej modlitba. Podstata však zostáva. Je to spôsob, ako upokojiť bdelú mozgovú aktivitu, zlepšiť sústredenie a pripraviť hlavu na ďalší výkon. Pozitívne účinky „sedenia“ sú niečo ako strečing, len v tomto prípade telo odpočíva. A zatiaľ čo meditujúci dávno vedia svoje, západná veda si žiada dôkazy.
Vďaka prelomovej štúdii zo 60. rokov pod vedením Herberta Bensona z Harvardskej univerzity sa tak preukázal jej pozitívny vplyv pri liečbe fyziologických problémov, vysokého krvného tlaku, chorôb srdca, migrény, cukrovky či artritídy. Meditácia sa však Bensonovi javila ako vhodná aj na zastavenie obsesívneho myslenia, zmiernenie úzkosti a depresií alebo ovládnutie vlastnej mysle.
Pomerne extrémy príklad toho, nakoľko je človek schopný sebakontroly, podal v roku 1963 budhistický mních Thich Quang Duc, ktorý sa upálil na protest proti represívnemu režimu v južnom Vietname. Ohromenie prítomných svedkov však vtedy vyvolala predovšetkým úplne pokojná povaha činu. Zatiaľ čo jeho telo spaľovali plamene, zostal mních sedieť v meditatívnej polohe lotosu bez toho, aby pohol jediným svalom. Až nakoniec sa jeho mŕtvola zvalila na zem.
Aspoň čiastočné vysvetlenie tohto mimoriadneho fenoménu priniesol experiment vedcov z Wake forest School of Medicine. Pätnástim dobrovoľníkom pripevnili na pravé stehno kovový plát a postupne zvyšovali jeho teplotu z príjemnej na bolestivú. Skúmania potom odhalili intenzitu bolesti a pocit nepríjemnosti. Následne absolvovali štyri meditačné sedenia v dĺžke dvadsať minút, pri ktorých sa sústredili na hĺbku svojho dychu a svojich pocitov bez toho, aby na ne akokoľvek reagovali. Tak málo stačilo k tomu, aby pri opakovanom pokuse vykázali o 57 percent nižší pocit nepríjemnosti a zníženie intenzity bolesti o 40 percent. Ako je to možné? Odpoveď súvisí s tým, akým spôsobom mozog prenáša informácie o fyzických pocitoch alebo pociťovanej bolesti. A meditácia to podľa všetkého dokáže ovplyvniť.
KEĎ SA ÚZKOSŤ A STRACH SPOJA
„Meditácia nie je potlačenie myslenia. To sa nedá. Nie je to popretie pravdivých pocitov a emócií, nech už sú akékoľvek. Nie je to o odmietnutí toho, čo sa v nás deje, nie je to o tom byť v kontakte sám so sebou,“ zhodujú sa na vyvrátení častých mýtov niekoľkí cvičitelia jogy. To napokon tvrdí aj veda – čím viac budete meditovať, tým menej vás bude trápiť úzkosť.
„Budete schopní pozorovať pocity také, aké sú bez toho, aby ste na ne silne emočne reagovali či automaticky predpojato tvrdili, že je s vami niečo v neporiadku,“ dodáva profesorka psychiatrie na Kalifornskej univerzite Rebecca Gladding. Galimatiáš pocitov, ktorý občas padne na každého, sa totiž rodí v mozgu. Jeho časť, ktorá nám umožňuje dívať sa na veci z racionálnejšej a vyrovnanejšej perspektívy, sa nazýva bočná prefrontálna mozgová kôra. Ide vlastne o tzv. hodnotiace centrum. Pokiaľ funguje dobre, sme schopní zvládať emočné reakcie, nebrať si veci príliš osobne a prekonať automatické správanie či návyky.
Potom je tu však iná časť mozgu – mediálne prefrontálna mozgová kôra, ktorá neustále odkazuje späť k nám, k našej perspektíve a skúsenosti. Pracovne ju nazývame „Ja centrum“, pretože spracováva informácie, ktoré sa vzťahujú k našej osobe, vrátane prípadov denného snenia, rozmýšľania o budúcnosti a napríklad aj snahy odhadnúť, ako sa cítia druhí, prípadne sa do nich vcítiť. A pretože medzi „Ja centrom“ a časťami mozgu zodpovednými za strach a telesné pocity existujú silné nervové spoje, niet divu, že sa z nás občas stávajú paranoidné kopy nešťastia.
„Kedykoľvek cítime úzkosť, strach alebo nepríjemné telesné pocity, či už je to napríklad brnenie, bolesť, svrbenie, stávame sa oveľa náchylnejšími k domnienkam, že existuje problém týkajúci sa nás či našej bezpečnosti. Ak necháme prevládnuť „Ja centrum“, uviazneme v pasci pochybností o našom živote, našich chybách aj o tom, ako nás hodnotia ostatní,“ vysvetľuje psychiatrička. Práve proti podobným stavom vníma meditáciu ako veľmi účinnú súčasť života.
Pravidelné praktizovanie vedie k tomu, že sa začne rozpadať pôvodne silné nervové spojenie medzi „Ja centrom“ a časťou mozgu, zodpovednou za strach. Čo znamená, že nezvyklé telesné pocity či momentálny pocit strachu sa už automaticky nezvrhnú do predstavy, že je niečo v neporiadku, prípadne, že sami predstavujeme problém. Vďaka posilneniu hodnotiaceho centra reagujeme pokojne a svoj mozog jednoducho „hodíme do pohody“.
LET NA GAMA VLNE
A čo viac. Pri pokuse pred viac ako desiatimi rokmi skúmal vedecký tím pomocou encefalogramu 8 dlhodobo praktizujúcich tibetských mníchov a 10 dobrovoľníkov z radov študentov. Zatiaľ čo sa mnísi ponorili do meditácie, ostatní mali za úlohu myslieť na svojich blízkych, ktorí pre nich veľa znamenajú. Elektródy pripevnené skúmaným osobám na lebku zaznamenali u všetkých zvýšenú aktivitu gama vĺn, ktoré súvisia so sústredenou pozornosťou a schopnosťou empatie.
Prekvapivé zistenie sa však týkalo ich intenzity. U mníchov totiž bola najvyššia, akú sa kedy podarilo namerať, respektíve 30-krát väčšia ako u študentov. A to nie je všetko – mozgová aktivita mníchov bola oproti zvyšku rozdielna aj vo chvíli, keď už nemeditovali, ale jednoducho odpočívali. Ich mozgy sa tak za desiatky tisíc hodín premeditovali k oveľa väčšej miere empatie a pocitu šťastia. Dostať sa na rovnakú vlnu pre nás ostatných bude asi o niečo zložitejšie, stačí však len dvadsať minút denne, aby ste z meditácie ťažili nastálo.
MEDITÁCIA PODĽA ČÍNSKEHO BUDHIZMU
Nasledujúce cvičenie, ktoré vychádza z čínskeho budhizmu, predstavuje účinnú metódu na upokojenie mysle. Túto techniku môžete praktizovať vonku aj doma, postojačky aj posediačky. Cvičenie môže trvať 15 minút alebo aj dlhšie, záleží na individuálnej potrebe meditujúceho.
- Predstavte si, že sa k vám z diaľky blíži slnko a potom vás celé obklopí. Na jednu minútu sa snažte vnímať jeho teplo a žiaru.
- Teraz si predstavte, že sa slnko scvrklo na veľkosť golfovej loptičky a nachádza sa vo vnútri vášho brucha za oblasťou pupka. Stále môžete cítiť jeho teplo a žiaru, nechajte ho tam takto na 1 až 3 minúty.
- Predstavte si v duchu obrovský žiariaci lotos (akejkoľvek farby), ktorý sa k vám blíži z diaľky. Teraz sedíte na lotose, cítite svetlo zo žiariacej gule vo vnútri svojho brucha, ktoré vychádza von štyrmi smermi a spája sa s okvetnými listami lotosu, vnútorne sa na túto scénu sústredíte 1 až 3 minúty.
- V duchu teraz zmenšite lotos na veľkosť golfovej loptičky a mentálne ju umiestnite do vnútra svojho brucha za oblasťou pupka.
- Pohybujte lotosom v kruhu zo stredu brucha von (proti smeru hodinových ručičiek sedem až deväťkrát a potom v smere sedem až deväťkrát). Keď lotosom pohybujete proti smeru ručičiek, kruhy sa zakaždým zväčšia, keď ním pohybujete v smere ručičiek, kruhy sa zakaždým zmenšia, kým sa lotos nevráti na svoje pôvodné miesto a veľkosť.
- Sústreďte sa na lotos vo vnútri svojho brucha na 1 až 3 minúty a potom seansu ukončite.
