Antarktické pobrežie, chlad, voda pokrytá ľadovými kryhami, mráz prechádzajúci cez vaše telo a pritom teplé lúče slnka vás hrejú na tvári. Zrazu sa tento scenár zmení, obzor sa rozjasní zvukom vrtuľníka a na scénu prichádza skupina vedcov vyslaná nadnárodnou americkou spoločnosťou ExxonMobil. Sú tu, aby študovali atmosféru a pochopili rastúcu hrozbu klimatickej zmeny pre svet.
Títo vedci sú plní odhodlania a vášne pre svoju prácu, veď ich cieľ je skutočný a naliehavý. Vedia, že čas je drahocenný a každý deň prináša nové informácie o stave našej planéty. A tak sa pustia do svojej práce s maximálnym nasadením, aby pomohli svetu pomôcť pochopiť a objasniť situáciu ohľadom klimatickej zmeny a možno aj nájsť riešenia.
Tento príbeh sa stal realitou v roku 1977, keď ExxonMobil začal svoje dlhodobé výskumné úsilie na preskúmanie dopadu fosilných palív na klímu. V tom čase bola veľká časť sveta ešte nevedomá možnej katastrofy, ktorú by mohla spôsobiť klimatická kríza. Toto bolo o to zaujímavejšie, že samotná firma ExxonMobil bola jedným z najväčších producentov fosilných palív.
V nasledujúcich rokoch uskutočnila ťažobná a ropná korporácia ExxonMobil viacero vedeckých štúdií a analýz ohľadom produkcie CO2 a jej následkov na klímu. Ako súčasť tohto úsilia spolupracovali s vedcami z celého sveta, aby lepšie pochopili meniace sa podmienky našej planéty.
Jedným konkrétnym príkladom je výskum Jamesa Blacka, ktorý v roku 1977 upozornil spoločnosť ExxonMobil na možné riziká spojené s emisiami CO2. Jeho objavné práce poukázali na potenciálny nárast teplôt o 3 stupne Celzia v dôsledku emisií skleníkových plynov a zdôrazňoval potrebu prehodnotenia energetických stratégií.
Ďalším významným prínosom bolo uskutočnenie Antarktického projektu, ktorý sa zameral na analýzu vzoriek ľadovcov a meranie teplôt atmosféry nad kontinentom. Tento projekt priniesol dôležité poznatky o histórii klímy Zeme a ukázal, že úroveň CO2 bola v minulosti nižšia ako je dnes.
Napriek týmto vedeckým objavom a znepokojeniam smeroval ExxonMobil svoje úsilie do oblasti lobovania proti regulácii emisií skleníkových plynov. V rokoch 1990-2000 financoval viacero skeptických skupín, ktoré odmietali klimatické zmeny a snažili sa spochybniť vedecký konsenzus.
Tento dvojaký prístup spoločnosti ExxonMobil je možné považovať za metaforu pre dilemu, ktorej čelí energetický priemysel ako celok. Na jednej strane sú tu vedecké poznatky o negatívnych dopadoch fosilných palív na klímu, ktoré by mohli inšpirovať firmu k hľadaniu udržateľnejších alternatív. Na druhej strane stojí obrovská ekonomická moc fosilných palív a ich ústredná úloha v našej každodennej existencii.
Avšak minulosť je minulosťou a ExxonMobil má teraz možnosť napraviť svoje chyby. V poslednom desaťročí firma rozšírila svoje investície do obnoviteľnej energie a zníženie emisií CO2. Spoločnosť tiež prisľúbila zlepšiť transparentnosť vo vzťahu k informáciám o klimatických rizikách.
NAJVÄČŠIE KLIMATICKÉ HROZBY
1. Globálne otepľovanie: Zvýšené emisie skleníkových plynov, najmä CO2, spôsobujú zvyšovanie teploty na Zemi. To vedie k extrémnym poveternostným podmienkam, zhoršeniu kvality ovzdušia a negatívnym vplyvom na ekosystémy.
2. Zmena klímy: Zmena klímy spôsobuje častejšie a silnejšie prírodné katastrofy, ako sú búrky, hurikány, povodne a suchá. Tieto udalosti majú vážne dôsledky pre ľudské životy a hospodárstvo.
3. Strata biodiverzity: Klimatické zmeny ohrozujú mnohé druhy rastlín a živočíchov tým, že menia ich prirodzené prostredie alebo útočia na ich potravný reťazec. Strata biodiverzity má negatívny vplyv na ekosystémy.
4. Topenie ľadovcov a zvýšenie hladiny mora: Rýchle topenie ľadovcov a polárnych ľadovcov spôsobuje zvýšenie hladiny mora, čo ohrozuje pobrežné oblasti a ostrovy záplavami a eróziou. Milióny ľudí žijúcich v týchto oblastiach sú vystavení riziku straty domova a zdroja obživy.
5. Dezertifikácia a suchá: Zmena klímy spôsobuje častejšie a dlhotrvajúcejšie suchá, čo vedie k dezertifikácii pôdy, poklesu úrody a nedostatku pitnej vody. Tieto podmienky vedú k hladomoru, chudobe a migračným krízam.
6. Kyslé dažde: Emisie skleníkových plynov môžu tiež spôsobiť kyslé dažde, ktoré poškodzujú lesy, jazerá a rieky. Kyslé dažde majú negatívny vplyv na biodiverzitu, ekosystémové služby a ľudské zdravie.
7. Zhoršenie kvality ovzdušia: Emisie prepracovaných palív spôsobujú znečistenie ovzdušia vo forme prachových častíc (PM2,5) a troposférického ozónu (O3). Toto znečistenie má škodlivý vplyv na ľudské zdravie, najmä na dýchací systém.
8. Narušenie oceánov: Oceány hrajú kľúčovú úlohu pri regulácii klímy na našej planéte. Klimatická zmena spôsobuje oceánske kysnutie, zvýšenie teploty a straty koralových útesov, čo má negatívny vplyv na morské ekosystémy a potravinovú bezpečnosť.
9. Zdravotné riziká: Klimatické zmeny môžu zvýšiť riziko šírenia infekčných chorôb, ako sú malária, dengue horúčka alebo Lymeova choroba. Extrémne teploty tiež predstavujú vážne zdravotné riziko pre ľudskú populáciu, najmä pre starších ľudí a deti.
10. Sociálno-ekonomické následky: Klimatické hrozby majú vážne dôsledky pre globálne hospodárstvo a sociálnu stabilitu. Rastúce náklady na prírodné katastrofy, nedostatok potravín a vody a migrácia obyvateľstva môžu viesť k politickým konfliktom a nestabilite vo svete.
Ako sa teda ExxonMobil postavil pred hrozbou klimatickej krízy? Pozitívne je, že firma uznala problém skôr ako väčšina ostatných hráčov v energetickom priemysle. Trpkosťou zostáva ich ambivalentný prístup k riešeniu problému, či už cez lobovanie proti reguláciám alebo spochybňovaní vedeckých poznatkov. Avšak s novým záväzkom pre obnoviteľné technológie je možno ExxonMobil na správnej ceste k zmiereniu sa so svojou minulosťou a k aktívnemu boju proti klimatickej kríze.
Titulná fotografia: reuters.com