VEĽKÁ HOSPODÁRSKA KRÍZA – VITAJTE V 30. ROKOCH MINULÉHO STOROČIA

Nájsť presnú príčinu veľkej hospodárskej krízy sa pokúšalo už mnoho ekonómov a odborníkov. Väčšinou sa zhodujú na tom, že za jej vznikom nestál len jeden dôvod, ale celý súbor udalostí a nesprávnych rozhodnutí jednotlivých vlád sveta i obyčajných ľudí. Všeobecne sa najväčšia ekonomická kríza spája s 30. rokmi 20. storočia. Aby sme však pochopili prečo k nej muselo prísť, treba sa  vrátiť v čase o niekoľko rokov späť.

1. SVETOVÁ VOJNA A JEJ DÔSLEDKY

Vojna spravidla znamená mínus. Straty na životoch, finančné straty pre krajiny a pošramotenú ekonomiku zanecháva všade tam, kde sa objaví. Historicky prvá Veľká vojna nebola výnimkou. Kríza v hospodárstve, ktorá po nej zostala, nebola prvá ani posledná. Pred tou veľkou v 30. rokoch však súčasníci zažili jednu „menšiu“. Svet ju prežíval v rokoch 1920 – 1921. V USA produkcia priemyselných odvetví klesla priemerne o 30 %, čo so sebou prinieslo nárast nezamestnanosti a hlbokú recesiu. Do Československa kríza dorazila s dvojročným oneskorením v rokoch 1922 – 1923. O to viac ju však naši prastarí rodičia pocítili. Na našom území sa totiž spájala s deflačnou krízou, ktorá priamo ovplyvnila export, na ktorom bola krajina závislá. Zanikli mnohé priemyselné podniky a o prácu prišlo podľa odhadov až 15 000 ľudí.

Povojnová kríza ovplyvnila export tovarov z ČSR. (Zdroj: pixabay.com)
ZLATÉ 20. ROKY V AMERIKE A EURÓPE

V Amerike na krízu z rokov 1920 – 1921 nadväzovala inflácia spôsobená nadmerným uvoľňovaním peňazí do obehu. Toto rozhodnutie Federálneho rezervného systému (FED-u, t. j. Americkej centrálnej banky) mnohí odborníci považujú za prvý krok k spusteniu veľkej krízy. Inflácia v USA dosiahla v priebehu nasledujúcich ôsmych rokov až 63 %. Celkový objem zlatom nekrytých peňazí vtedy  stúpol na 68,8 miliárd dolárov.

Jeden z populárnych modelov áut značky Ford. (Zdroj: pixabay.com)

Prečo sa teda 20. roky v USA často označujú ako „zlaté“? Pretože krajina zažívala nevídaný hospodársky rast, ceny tovarov klesalizamestnanosť naopak rástla. Technický pokrok napredoval, rozšírila sa dostupnosť elektriny a s tým spojená popularita telefónnej a rádiovej siete. Letecká doprava a kinematografia zažívali svoj najväčší boom. Vznikom známych filmových štúdií v Kalifornii sa začala klasická éra Hollywoodu. V roku 1920 bol uzákonený aj prelomový 19. dodatok americkej ústavy dávajúci ženám volebné právo.

Neexistujúca regulácia bankového sektora umožnila vznik tisícom nových bánk, ktoré vo veľkom a radi požičiavali. Úvery sa stali dostupné širokým masám. Ľudia si požičiavali na bývanie i na zrazu dostupné autá. Legendárny Ford sa predával len za 250 dolárov. Toto všetko zaviedlo zhubný konzumný spôsob života, ktorý, ale nemohol trvať večne.

V Európe je toto obdobie charakteristické skôr kultúrnym rozmachom. Kaviarne v Berlíne či Paríži žili extravaganciou. Ľudia si tu naplno užívali radosť a slobodu, ktorá prišla po vojne. Vrcholilo nadšenie z umeleckých smerov art déco a avantgardných umeleckých hnutí postimpresionizmus, kubizmus, fauvizmus a surrealizmus. V Paríži pôsobili umelci, ktorých dnes poznáme z učebníc – Jean-Paul Sartre, André Breton, Salvador Dalí a mnohí ďalší. Európa objavila čaro amerického džezu.

KONIEC DOBRÝM ČASOM

USA sa už v priebehu vojny stali dôležitým veriteľom pre štáty zasiahnuté vojnou. Anglicko a Francúzsko si požičiavalo od súkromných amerických bánk. Úvery poskytnuté americkou vládou na scénu vstúpili až po jej zapojení do vojnového konfliktu. V časoch spoločenskej eufórie a všeobecného nadšenia z dostatku všetkého úverom ťažko odolávali aj bežní Američania. Život na dlh sa stal trendom. Dostupnosť „rýchlych peňazí“ sa prejavila aj na chuti ľudí investovať. Akcie nakupovali aj takí, čo o tom veľa nevedeli. Vidina veľkých výnosov zvyšovala dopyt a ceny akcií prudko stúpali. Nakoniec bola ich cena vyššia ako ich reálna hodnota.

„Lenže história nás učí, že čím vyššie vyletíme, tým tvrdší bude pád.“

Ten začal 24. októbra 1929, nazývaný aj čierny štvrtok. Ľudská chamtivosť nemohla viac dostať po prstoch. Po vládnom zvýšení úrokovej sadzby investori hromadne začali panikáriť a snažili sa svoje akcie predať aj za zlomok ceny. To spôsobilo, že v osudný štvrtok sa na trhu objavilo 13 miliónov cenných papierov, ktoré v priebehu niekoľkých hodín stratili viac ako 40 % svojej pôvodnej hodnoty. Tento moment sa často uvádza ako začiatok alebo spúšťač krízy. Nasledujúci deň nastal v Európe čierny piatok. Hospodárska a spoločenská katastrofa sa už nedala zastaviť.

PROBLÉMY A RIEŠENIA

Celosvetová kríza najprv ochromila svet obchodu a financií. Veľmi rýchlo však zasiahla aj ostatné sféry hospodárstva. Na západe sa ako pomenovanie tejto situácie ustálil výraz Veľká depresia. Aké boli jej dôsledky?

Ceny akcií na americkej burze klesli o 7590 % a tento prepad pokračoval až do roku 1932. Hrubý domáci produkt tu v rokoch 1929 – 1933 poklesol o 30 %. Ľudia v strachu o svoje peniaze vyberali zo svojich účtov hotovosť, v dôsledku čoho začali krachovať banky. V priebehu 30. rokov ich v USA zaniklo okolo 9000. Tisícky zadĺžených podnikov hlásilo krach. Bez práce zostalo 17 miliónov ľudí. Nezamestnaný bol takmer každý štvrtý Američan. Poľnohospodárstvo hlásilo nadprodukciu, čo zapríčinilo pád cien úrody v priemere o 50 %. Veľkoobchodné ceny v každom odvetví zo dňa na deň prestali existovať. Kríza najviac zasiahla mestá zamerané na ťažký priemysel, baníctvodrevárske oblasti.

Nezamestnanosť prináša biedu. (Zdroj: pixabay.com)

V Európe sa na mnohých miestach objavujú nepokoještrajky. Podobne ako v Amerike, aj tu prišlo k hromadným bankrotom, zatváraniu tovární a zastavení priemyselnej výroby. Preto najviac postihnuté krízou boli paradoxne najvyspelejšie krajiny ako Nemecko, Spojené kráľovstvo, Francúzsko či Taliansko. Výnimkou nebolo ani Československo. Ako krajina orientovaná na vývoz pocítilo pokles ceny svojho hlavného exportného artiklu. Cena cukru sa v roku 1931 prepadla až o 74 %. V rokoch 1928 – 1934 zaniklo v ČSR 644 tovární. Tam, kde sa neprepúšťalo, klesali mzdy o 20 – 30 %. Horšia ako priemyselná však u nás bola agrárna kríza, ktorá dala vzniknúť mnohým „hladovým dolinám“ a podporila šírenie viacerých epidémií.

„Podľa odhadov bolo v ČSR na vrchole krízy bez práce približne milión ľudí.“

Vláda sa proti zlej situácii snažila bojovať rôznymi opatreniami. V júni 1930 bol navrhnutý a schválený zákon, ktorým sa zvýšilo clo na obilie, múku a súvisiace výrobky. Neskôr boli zvýšené clá aj na dovoz živočíšnej výroby a živých zvierat, na mäso a masť. Uzákonené bolo aj povinné mletie domácej pšenice a raže. S hladom obyvateľstva sa vláda snažila pomôcť v r. 1931 tzv. mliečnou pomocnou akciou, ktorá deťom nezamestnaných robotníkov zabezpečovala denne pol litra mlieka. Keďže kríza do Československa opäť dorazila s oneskorením, aj oživenie miestnej ekonomiky prichádzalo neskôr. Prvé náznaky sa začali objavovať až v druhej polovici roku 1934 – v čase kedy u nás silnela Komunistická strana a v Nemecku už bol pri moci Adolf Hitler s nacistami.

MEDZITÝM V AMERIKE
Brooklynský most, New York (Zdroj: pixabay.com)

USA sa s krízou vyrovnávali po svojom. V marci 1929, ešte pred jej vypuknutím, sa úradujúcim prezidentom USA stal Herbert Hoover. Ekonomike svojej krajiny sa snažil „pomôcť“ najmä zvyšovaním vládnych výdajov (napr. realizovaním megalomanských stavieb ako Hooverova priehrada – v tom čase najväčšia elektráreň na svete.) a skokovým navyšovaním daní z nehnuteľnosti, z príjmu a firemných daní. Jeho vláda zaviedla vysoké dotácie do poľnohospodárstva, určenie minimálnych cien poľnohospodárskych produktov, zavedenie vyšších ciel na ich dovoz (Smoot-Hawleyho colná tarifa – zákon z roku 1932) či výkup prebytkov poľnohospodárskej nadprodukcie. Vyvíjal tiež nátlak na zamestnávateľov, aby zvyšovali mzdy, čím si neskôr vyslúžil rekordnú nezamestnanosť. (Kým koncom roka 1929 bola nezamestnanosť na úrovni 6 %, do konca roka 1932 „vďaka“ neustále rastúcim reálnym mzdám postupne narástla až na 26 %). Dobrým krokom v tomto období bolo prijatie tzv. Glass-Steagallovho zákona, ktorý konečne sprísnil podmienky v bankovom sektore.

„Prišlo k oddeleniu súkromného a investičného bankovníctva, k zavedeniu povinného poistenia vkladov a schválených bolo niekoľko zákonov na ochranu drobných akcionárov.“

Napriek tomu sa zdalo, že americká vláda riešila vzniknuté problémy viac-menej neúspešne. Zmena nastala až po výmene šéfa Bieleho domu. Po nástupe prezidenta Franklina D. Roosevelta sa veci začali hýbať lepším smerom. Vlažný postoj k riešeniu krízy za predošlej vlády konečne vystriedal aktívnejší. Spustený bol program New Deal (Nový údel) zavádzajúci viacero pozitívnych zmien v sfére verejných financií i v sociálnej oblasti. V tomto období sa v Amerike vlastne položili základy sociálneho štátu. Vďaka akčnému programu sa v USA uzákonil univerzálny dôchodok, minimálna mzda, podpora v nezamestnanosti a niektoré sociálne dávky, ktoré Európania poznali už dávno. Skrátil sa tiež pracovný čas a zaviedol zákaz detskej práce. Prostredníctvom verejných programov malo prácu získať viac ako dva milióny ľudí. Ani všetky tieto opatrenia však nestačili a k plnej zamestnanosti sa v USA priblížili až nástupom vojnového hospodárstva, kedy dal prácu ľuďom opäť naštartovaný ťažký priemysel.

Detská práca bola pred vojnou bežná. (Zdroj: pixabay.com)

Ak na zúfalej celosvetovej situácii 30. rokov možno nájsť niečo pozitívne, bola to nevyhnutnosť každej krajiny začať svoju ekonomiku regulovať. Vlády boli nútené spraviť praktické kroky na usmernenie svojich hospodárstiev, zrazu sa začal prehodnocovať systém voľného trhu, ktorý dovtedy všetkým vyhovoval. Začali sa budovať základy riadeného hospodárstva, ktoré zohľadňuje kúpnu silu a možnosti každého regiónu. Pre Československo toto desaťročie znamenalo tiež budovanie infraštruktúryelektrární. Stavali sa cesty, železnica sa začala rozširovať v smere od východu na západ (dovtedy existovali len trasy v smere sever-juh), budovali sa základy zbrojárskeho priemyslu. Nad Európou sa však opäť začali zaťahovať vojnové mračná. Kým za oceánom sa americké hospodárstvo úspešne stavalo na nohy, na starom kontinente niekoľko vyvolených postupne prepisovalo hranice na mape.

Total
0
Shares
Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prev
PSYCHOLÓGIA FARIEB A JEJ OVPLYVŇOVANIE

PSYCHOLÓGIA FARIEB A JEJ OVPLYVŇOVANIE

O účinkoch farieb na ľudskú psychiku už dávno niet pochýb

Next
MARY PICKFORDOVÁ: PRVÁ DÁMA HOLLYWOODU

MARY PICKFORDOVÁ: PRVÁ DÁMA HOLLYWOODU

Keď sa povie hviezda nemého filmu väčšine z nás sa vybaví Charlie Chaplin a jeho

You May Also Like