Okrem bájnej Atlantídy o ktorej dodnes nik netuší či vôbec existovala, a ak áno, kde presne sa nachádzala, je podobným rúškom tajomstva opradené aj údolie Šangri-La. Raj na zemi, v ktorom ľudia nestarnú, fascinoval mnohé expedície vrátane nemeckých nacistov.
Keď v roku 1933 vyšla kniha Stratený obzor od anglického spisovateľa Jamesa Hiltona, ešte nik netušil, že miesto, ktoré je v nej opísané nedá spávať celé desaťročia nespočetnému množstvu výprav a expedícii. Brit v nej totiž opísal mystické údolie tak detailne a realisticky aj keď nie je presne zakreslené na žiadnej mape. Nikomu sa nechcelo veriť, že ide o vymyslenú utopistickú krajinu. V tej údajne ľudia nestarnú, žijú izolovaní od ostatného sveta v absolútnom mieri, šťastí a ukrývajú všetky vedomosti ľudstva.
LEGENDA ŠANGRI-LA
V slávnom príbehu opisuje autor príbeh hŕstky ľudí, ktorí prežili pád lietadla v Himalájach. Našli ich miestni mnísi a priviedli do utajovanej komunity a miesta večného šťastia nazývaného Šangri-La. Život v údolí im ponúkol nesmrteľnosť a večné šťastie, no malo to jediný háčik. Raj už nikdy nesmeli opustiť a kontaktovať sa so svojimi blízkymi.
NEZNÁME MIESTO
James Hilton vo svojej knihe zasadil toto mystické údolie na západný koniec pohoria Kchun-lun-šan, ktoré vedie kláštor lámov. Prvé výpravy hľadajúce bájnu oblasť Šangri-La, čo v preklade znamená raj na zemi, vydali práve do Tibetu. V rámci budhistických Himaláji sa zvažovalo niekoľko ďalších miest, napríklad aj tibetská oblasť Kham, ktorá patrí pod čínsku provinciu Jun-nan alebo ďalšia čínska provincia Sečuán. Veľkým favoritom podľa opisu v knihe Stratený obzor bolo údolie Hunza, ktoré sa nachádza v severnom Pakistane. Za túto lokáciu hovoril navyše aj fakt, že ho tesne pred vydaním románu precestoval samotný autor. Proti je však argument, že zelené údolie na konci Himalájí je pomerne známou turistickou destináciou, a tak by sa už zrejme vedelo, keby tu žila tajná komunita. V každom prípade takmer každá z týchto lokalít dodnes ťaží z vysokého záujmu turistov.
POSADNUTÍ NACISTI
Expedícií, ktoré sa po prečítaní románu vydali hľadať bájnu oblasť bolo mnoho. Niekoľko z nich viedlo aj nacistické Nemecko, ktoré bolo hľadaním Šangri-La doslova posadnuté. Nacisti totiž verili, že by tu našli nadradenú rasu, a tak do Tibetu vyslali celkovo sedem výprav. Najslávnejšia sa konala päť rokov po vydaní románu v roku 1938. Viedol ju zoológ Ernst Schäfer a členmi skupiny boli aj Rakúšania Heinrich Harrer a Peter Aufschnaiter. Ak sú vám mená známe, nemýlite sa. Ich príbeh je známy vďaka knihe Sedem rokov v Tibete, ktorú neskôr sfilmovali.
ZRNKO PRAVDY
Túžba nájsť stratený raj je stará ako ľudstvo samo, no legenda Šangri-La nemusí byť výmyslom ani podľa mnohých historikov. Dokonca aj tí veria, že na knihe Stratený obzor, ktorá sa dodnes predáva musí byť aspoň zrnko pravdy a v niektorom z mnohých tibetských chrámov sa skutočne nachádzajú spomínané bájne vedomosti.
Titulná fotografia: citiesstories.in