Obete 1. svetovej vojny sa počítali v miliónoch. Chemické zbrane, zákopy, hlad a život v strašných podmienkach… To všetko si vyžiadalo životy vojakov aj civilistov, z ktorých mnohí boli mladí a vitálni. Keď sa schyľovalo ku koncu vojny, na zdravie ľudí zaútočila nová hrozba.
Išlo o veľmi agresívnu chrípku. Šírila sa rýchlo po celom svete. Dá sa povedať, že sa presúvala spolu s vojskami. Zúrila v zákopoch a vojaci, ktorí sa tešili domov, si ju odniesli so sebou. A tak španielska chrípka spôsobila globálnu pandémiu. Nakazila asi tretinu obyvateľstva Zeme a zabila viac ľudí ako vojna.
ČO VYVOLALO GLOBÁLNU PANDÉMIU?
4. (alebo 11.) marca roku 1918, vo vojenskom tábore Fort Riley v americkom Kansase, sa kuchár Albert Gitchell odrazu začal cítiť zle. Mal bolesti hlavy a hrdla, tak silné, že nedokázal ani pripraviť raňajky pre hladných vojakov.
K bolestiam sa pridružila vysoká teplota a Albert sa hlásil v nemocnici. Do obeda prišlo do nemocnice s rovnakými príznakmi ďalších 100 vojakov.
Historici veria, že hlavnou príčinou vypuknutia pandémie bola vojna. Vojaci žili v špinavých, stiesnených podmienkach v zákopoch. Ich imunitný systém tiež oslabovala podvýživa. Ochoreli a keď sa vracali z vojny, vírus priniesli domov a nakazili celú rodinu.
Príčinu vzniku agresívneho vírusu presne nepoznáme. Vieme len, že pandémia prebiehala vo vlnách. Prvá vlna, na jar 1918, zasiahla najmä USA a Francúzsko. Druhá vlna sa na jeseň toho istého roku rozšírila po celej Európe, dostala sa do Číny a Indie, aj do Afriky. Cez ruských vojakov, vracajúcich sa domov, v roku 1919 zasiahla vzdialené štáty Eurázie.
BOLA ŠPANIELSKA CHRÍPKA NAOZAJ „ŠPANIELSKA“?
Názov naznačuje jeden z najväčších omylov okolo pandémie španielskej chrípky. Nákaza sa nezrodila v Španielsku.
Španielsko bolo jednou z prvých krajín, kde sa objavila informácia o víruse H1N1, ktorý dovtedy infikoval len vtákov. Bolo počas Prvej svetovej vojny neutrálne, a preto tam nefungovala cenzúra tlače. USA, Británia, Rusko a iné krajiny, zapojené do vojny, sa rozhodli udržiavať pandémiu v tajnosti, pokiaľ to pôjde, aby neublížili morálke svojich vojsk.
Neinformovanosť bola jedným z dôvodov, prečo sa vírus šíril takou rýchlosťou.
V skutočnosti nie je isté, odkiaľ vírus pochádzal. Niektorí historici veria, že pandémia vypukla v Číne. Do Európy sa mohla dostať od 140-tisíc čínskych robotníkov, ktorí sem prišli počas vojny pracovať. Oficiálny „pacient nula“ je však Albert Gitchell z USA – ten, ktorý v marci 1918 prišiel do nemocnice s chrípkovými stavmi.
AKO BEŽNÁ CHRÍPKA, S ŤAŽKÝMI NÁSLEDKAMI
K symptómom španielskej chrípky patrili bolesti hlavy a únava, suchý kašeľ, bolesti hrdla, potenie. V pokročilejšom štádiu napadla chrípka dýchacie orgány, častou komplikáciou bola pneumónia, ktorá bývala príčinou smrti. Prejavovala sa vykašliavaním krvi a mahagónovou škvrnou na tvári.
Je ťažké určiť, koľko ľudí zomrelo na španielsku chrípku – často boli príčinou iné choroby a oslabený imunitný systém. Je však známe, že španielska chrípka útočila aj na životy mladých, inak zdravých ľudí. Vedci si to vysvetlili tak, že sa narodili do obdobia, keď sa nestretávali s takým množstvom vírusov, ako staršia generácia, preto sa ich imunitný systém nedokázal s chrípkou vysporiadať.
ZÁKAZ PĽUŤ A PODÁVAŤ SI RUKY!
Odporúčania lekárov v tej dobe boli podobné, ako v súčasnosti dodržujeme pre koronavírus. U nás na Slovensku sa v novinách objavili odporúčania, aby si ľudia pri stretnutí nepodávali ruky a nepožičiavali si knihy z knižnice. V niektorých oblastiach Španielska dokonca zakázali pľuť na zem. Vyhýbať sa davom a stretnutiam, prikrývať si ústa a nos na verejnosti rúškami, to všetko malo zabrániť šíreniu vírusu. Školy a divadlá boli zatvorené, neskôr sa stali improvizovanými nemocnicami pre nakazených.
Proti chrípke, samozrejme, neexistoval liek. Lekári odporúčali svojim pacientom škoricu, víno, či hovädzí vývar, aby sa cítili lepšie. Nedávny vynález aspirínu, bez poznatkov o tom, akú dávku ľudské telo znesie, údajne spôsobil otravu niekoľkých pacientov. Na úľavu od príznakov užili aj 30 gramov denne, dnes je odporúčaná dávka maximálne 4 gramy.
KONIEC VĎAKA IMUNIZÁCII
Odhadované počty obetí sa líšia, pohybujú sa okolo 50 miliónov ľudí. Zomrelo približne 10 % nakazených. Prvých 25 miliónov ľudí zomrelo v priebehu 6 mesiacov od vypuknutia pandémie.
Pandémia neobišla ani Slovensko. Napríklad v Turzovke zahynulo 250 ľudí – teda 2,5 % obyvateľstva. V Košiciach bolo toľko mŕtvych, že hrobári začali štrajkovať. Nemali ich kam pochovávať, nebožtíkov ukladali do masových hrobov, niektoré rodiny si ich pochovávali samy.
V Poľsku bolo 200 až 300-tisíc obetí chrípky, v Česku 46 až 77-tisíc. Prekonal ju aj Milan Rastislav Štefánik, pol roka pred smrťou pri leteckej nehode.
Možno vírus nikdy úplne nezmizol, však stal sa menej smrtiacim. Ľudia, ktorí vírus prekonali, niektorí aj viackrát, si vybudovali prirodzenú imunitu. Zo španielskej chrípky sa stala bolestivá spomienka.
ČO NÁS ŠPANIELSKA CHRÍPKA NAUČILA?
Pandémia španielskej chrípky rozhodne mala vplyv na dej Prvej svetovej vojny. Tisíce vojakov pripútala k lôžku, neboli schopní bojovať. Ďalšie tisíce chorobe podľahlo. Vojna našťastie skončila.
Chrípka zmenila nielen priebeh (a koniec) vojny, ale aj ekonomiku, no najmä vývoj medicíny a farmaceutického priemyslu. Zatiaľ čo farmaceuti propagovali „zázračné“ vitamíny, ktoré mali zabrániť nakazeniu chrípkou a pomáhať ju vyliečiť, iné obchody krachovali. Mnoho ľudí ochorelo a tí zdraví ostávali radšej doma. Vzhľadom na to, že pandémii predchádzala vojna, je ťažké povedať, čo svetom otriaslo viac.
Zo španielskej chrípky sme si však odniesli mnoho poznatkov, ktoré nám pomáhajú predchádzať a liečiť vírusové ochorenia aj dnes. Vieme o dôležitosti hygieny rúk, potrebe izolovať sa počas choroby. Vieme, ako posilniť svoju imunitu zdravším stravovaním, pohybom či otužovaním, bojovať s chrípkou za pomoci liekov, ktoré výrazne znižujú naše utrpenie.
Zdroj náhľadovej fotografie: history.com
