La Paz, hlavné mesto Bolívie, je najvyššie položeným hlavným mestom na svete. Leží v nadmorskej výške až 3700 m. n. m. a obklopujú ho 6-tisícové hory. Navyše spojenie medzi najvyššie položenými časťami mesta a údoliami zabezpečujú lanovky. La Paz je však známe ešte jednou kuriozitou, ktorá do mesta láka každoročne množstvo cestovateľov. Je ňou tzv. trh čarodejníc (Mercado de las Brujas). Miesto, nachádzajúce sa priamo uprostred turistického centra mesta, neďaleko prezidentského paláca, hneď vedľa stánkov so suvenírmi. Miesto, ktoré dáva nahliadnuť do histórie a kultúry Bolívie ako asi žiadne iné.
TRADÍCIE V SYMBIÓZE
Predkresťanská mystika má v Bolívii veľmi silnú tradíciu. Možno aj preto, že väčšina jej obyvateľov má indiánsky pôvod a spôsob života ich predkov je pre nich veľmi dôležitý. Táto tradícia bola vždy obzvlášť silná v hlavnom meste, pretože La Paz bolo vybudované na posvätnej pôde domorodých obyvateľov, určenej na vykonávanie krvavých obiet.
Avšak, hoci trh čarodejníc je svetoznámy práve pre praktiky, vzdávajúce hold starým božstvám Južnej Ameriky z čias Inkov, nie sú to jediné rituály, ktoré formovali túto krajinu. S príchodom Európanov a pomerne násilným presadením kresťanstva v tejto oblasti, Bolívia získala svoj ďalší kultúrny základ. Tieto dve tradície sa od začiatku vzájomne ovplyvňovali, vytvárajúc tak zaujímavý kultúrny amalgám.
Tak sa stalo, že vedľa magických predmetov sa na trhu čarodejníc nachádzajú aj františkánske ikony a rôzne mixy pohanských a kresťanských symbolov. Samotná tržnica je situovaná neďaleko františkánskeho kostola a šamani (curanderos), obdarení schopnosťou komunikovať s inými svetmi, a ľudoví liečitelia (yatiris) často stoja okrem trhových stánkov aj pred bránami kostola a vykonávajú tam pohanské liečiteľské rituály. Takisto čarodejnice (brujas), prechádzajúce sa po trhu oblečené v tradičných krojoch so širokými sukňami a vysokými klobúkmi s kokovými lístkami vo vreckách, sú považované za spojnice medzi pozemským a mystickým svetom. Medzi ich hlavné domény patrí veštenie z lístkov koky a ľudová medicína. Niektorí zo šamanov a čarodejníc popri prác popíjajú odvar z rastliny zvanej ayahuasca, halucinogénnej drogy, ktorá má údajne navodzovať spojenie s bohyňou Zeme Pačamamou, najuctievanejšou bohyňou trhu.
Okrem toho na trhu predávajú suroviny potrebné na vykonávanie obradov, prípravu elixírov, ale aj amulety či „predpripravené“ jednoduché kúzla. Väčšina z kúziel a elixírov má vcelku pozitívne konotácie; majú priniesť zdravie, lásku, bohatstvo alebo podporiť plodnosť. Avšak v stánkoch sa dajú nájsť aj ingrediencie či návody na prípravu kliatob, používaných napríklad na prekliatie neverného milenca či neopätovanej lásky. Práve láska, či už šťastná, alebo nešťastná, a problémy s plodnosťou sú asi najčastejšími dôvodmi, prečo ľudia vyhľadávajú pomoc brujas.
SUŠENÉ LAMY A ŽABY
Hoci istú časť sortimentu predavačov na trhu čarodejníc tvoria pomerne neškodne vyzerajúce byliny, čaje a amulety, známejší je pre svoje „exotickejšie“ produkty. Napríklad vypitvané a vysušené žaby, čo majú priniesť prosperitu a zaistiť úspešný biznis. Žaby sú obľúbené aj v podobe talizmanov a sošiek, často znázornené s cigaretou v ústach, kedy majú údajne najsilnejší účinok. Okrem žiab sa na trhu predávajú aj iné mŕtve zvieratá: napríklad mačky, morské hviezdice a najpopulárnejšie z nich – sušené embryá lamy.
Tieto podivne až hrozivo vyzerajúce zvieratá sú tým, čo trh čarodejníc preslávilo asi najviac. Lamy, bežne sa vyskytujúce v Andách, zohrávajú v bolívijskej kultúre dôležitú úlohu, preto sa aj na trhu dajú nájsť vo veľkom množstve. V rozličných veľkostiach a štádiách vývoja, visiace v stánkoch takmer na každom kroku vytvárajú vcelku podivuhodný obraz a pre väčšinu cudzincov, ktorí zavítajú do La Paz, sú jedným z najsilnejších zážitkov. A to aj napriek tomu, že každý z predavačov ich ihneď uistí, že žiadnej z lám nebolo ublížené. Ide o nedonosené zvieratá, ktoré sú výsledkom prirodzených potratov.
Vysušené sa potom používajú hlavne v rituáloch spojených so stavbou nového domu. Podľa tradície sa lama musí spáliť spolu s kusom bavlny alebo vaty a kokovými listami na popol ako obeť bohyni Pačamame. Popol je potrebné zakopať do základov nového domu. Tak sa zaistí bezpečnosť robotníkov pri stavbe a taktiež prosperita rodiny, ktorá v dome bude bývať. Tento zvyk je hojne rozšírený vo viacerých oblastiach okolia Ánd. Popularita sušených lám však poukazuje aj na triedne rozdiely. Lacnejšie sušené lamie plody sú totiž používané najmä medzi menej majetnými vrstvami, bohaté rodiny zvyknú skôr obetovať dospelú živú lamu.
KTO JE PAČAMAMA?
Pačamama alebo Mama Pača (v inckom jazyku doslova Matka Zem) je incká bohyňa Zeme, prírody a života. Podľa tradície zabezpečuje dobrú úrodu a má typicky ženské atribúty bohyne plodnosti. Je stelesnením prírody ako takej a všetkého živého vo svete. Vo všeobecnosti je ochrankyňou všetkých živých bytostí a patrónkou zrodenia. Je ale aj bohyňou hôr, preto sa jej svätyne najčastejšie stavajú v dutých skalách a jaskyniach.
Verí sa, že ak ľudia žijú v súlade s prírodou a príliš do nej nezasahujú, získajú si jej priazeň a ochranu. Ak ju ale nerešpektujú, zošle na zem katastrofy. Rozhnevať túto bohyňu možno viacerými spôsobmi: prílišným braním si z prírody, umelými a neprirodzenými zásahmi do úrody na poliach, napríklad chemikáliami, či neposkytnutím správnej obety. Zobrazuje sa v podobe draka ležiaceho pod horami a keď je nespokojná, otriasa sa. Preto sú s jej hnevom najčastejšie spájané zemetrasenia.
Existuje množstvo rituálov, ktoré majú za úlohu „nakŕmiť“ túto bohyňu. Zvyčajne sú vykonávané počas celého roka v podobe malých obiet (nazývaných pago a la tierra – „platba zemi“). Tieto obety väčšinou pozostávajú z kokových lístkov, semienok huayruro a iných bylín alebo kukuričného piva chicha. Hovorí sa napríklad, že každý, kto pije toto pivo, by mal najprv vyliať trochu z pohára na zem ako dar pre Pačamamu. Väčšie obety pri významnejších udalostiach môžu zahŕňať aj zvieratá.
Aj keď kresťanstvo na pomerne dlhý čas zatlačilo pôvodné náboženstvá v Latinskej Amerike do úzadia, v súčasnosti sa v tejto oblasti opäť prebúdza záujem o starú mytológiu. Pačamama, už len pre to, čo symbolizuje, sa teší obzvlášť veľkej obľube, čo možno vidieť aj na trhu čarodejníc s množstvom rituálov sústredených práve na toto božstvo. Zaujímavosťou tiež je, že jej kult dnes do istej miery dokonca uznávajú aj miestne kresťanské organizácie.
STRET S MODERNITOU
Napriek tomu, že mnoho z toho, čo sa na trhu čarodejníc odohráva, priamo nadväzuje na tisíce rokov staré tradície, ani tie sa nevyhli istej modernizácii.
Prvou, možno najdôležitejšou, okolnosťou, ktorá v priebehu posledných rokov trh zmenila, je turizmus. Kým v minulosti to bolo skôr prirodzene organizované miesto, kde bežní obyvatelia Bolívie hľadali ľudové liečivá a čary na posvätnej pôde, dnes má trh čarodejníc oveľa „oficiálnejší“ ráz. Celú záležitosť má viac-menej pod patronátom mesto La Paz a je využívané najmä na propagáciu tradičnej bolívijskej kultúry. Väčšina stánkov a ich ponuky je pripravovaná so zreteľom na turistov a súčasťou trhu sú často aj vystúpenia lokálnych folklórnych skupín a ukážky tradičných remesiel. Domáci stále vyhľadávajú ľudové metódy riešenia svojich problémov, avšak čoraz menej na samotnom trhu. V poslednej dobe sa dokonca stále častejšie hovorí o snahe zapísať trh čarodejníc do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, čo by ho mohlo ešte viac zviditeľniť.
Možno ani nie tak pod vplyvom turizmu, ako skôr vďaka celkovej zmene spoločenského zmýšľania, z trhu postupom času vymizla aj ďalšia neodmysliteľná súčasť bolívijskej kultúry – zvieracie obety. Tie vždy zohrávali, a do istej miery stále zohrávajú, v pôvodnom indiánskom náboženstve významnú rolu. Ešte pred niekoľkými rokmi bolo pre liečiteľov a šamanov pomerne bežné vykonávať krvavé zvieracie obety priamo uprostred trhu. Dnes tu už tieto praktiky v podstate nevidieť. Podobne ako ostatky obľúbených rituálnych zvierat, divej mačky a lamy vikune, ktoré sú ohrozené a zákonom chránené, takže je ich zakázané loviť.
Toto všetko len dokazuje, že aj keď je bolívijská kultúra príznačná svojou úctou k predkom a tradícii, stále sa dokáže meniť a prispôsobovať rôznym vplyvom.
Titulná fotografia: clarin.com
Zdroje: blog.sme.sk, seznamzpravy.cz, placemania.sk, boliviahop.com, atlasobscura.com, adventurousmiriam.com, reuters.com, bubo.sk, nationalgeographic.com, thegoddessgarden.com, lifepersona.com, mythlok.com, britannica.com, dailymail.co.uk, laprensalatina.com
