Spomínate si ešte na nábytok, ktorý zdobil príbytok vašich starých rodičov? Na jeho špecifické tvary, farby a vôňu? A zamýšľali ste sa niekedy aj nad jeho príbehom? V medzivojnovom období ľudia u nás nemali také obrovské možnosti výberu ako dnes, a teda nebolo ničím výnimočným, že rovnaké kreslo ste mohli nájsť v každej druhej domácnosti. U Aničky v Košiciach, u Lenky v Bratislave aj u Pepu v Prahe. Dnes niečo podobné zažijeme asi už len zriedka, pretože hranice sú otvorené a celosvetový trh nám ponúkol úplne nový pohľad na svet. Masívny jedálenský stôl z Milána, jemná plyšová sedačka z Rotterdamu alebo nablýskaná štvordielna skriňa priamo zo srdca New Yorku, o tom sa predchádzajúcim generáciám mohlo len snívať.
No napriek tomu je v určitých kruhoch ešte stále enormný záujem aj o ten náš klasický, ba priam ikonický nábytok z medzivojnových čias, ktorého sa väčšina z nás pri vypratávaní rodičovského domu s úľavou zbavuje. Ako je to možné? Čím sa tak preslávil a aký príbeh sa k nemu viaže? Prečítajte si niečo o histórii československého, tzv. halabala art deco štýlu. Garantujeme vám, že ak vám doma ostali nejaké kúsky, ktorých ste sa v blízkom období plánovali vzdať, nad ich vyhodením ešte popremýšľajte.
JINDŘICH – ZODPOVEDNÝ AJ ZA VAŠU OBÝVAČKU
Každý produkt má svojho tvorcu – dizajnéra, ktorý je zodpovedný za jeho vzhľad a funkčnosť. Jindřich Halabala (†75) bol vynikajúci český nábytkový architekt, ktorý dlhé roky pracoval ako hlavný dizajnér pre Spojené umeleckopriemyslové závody v Brne, čím ovplyvnil väčšinu československých domácností medzivojnovej a povojnovej éry.
Spojené UP závody boli jednou z najprogresívnejších a najväčších nábytkových tovární vo vtedajšom Československu, a preto sa takémuto masovému rozšíreniu ich produktov asi ani nemožno čudovať. Vlastnili továrne na spracovanie dreveného i kovového nábytku, parkiet, dýh a iného interiérového príslušenstva, no do širšieho povedomia sa dostali hlavne kusy nábytku z dielne pána Halabalu, a to pre ich variabilnosť, nadčasovosť a osobitú propagáciu. Jeho návrhy dodnes poznáme pod označením halabala art deco štýl.
Jindřich sa narodil do stolárskej rodiny, o jeho budúcom povolaní bolo už teda viac-menej rozhodnuté. Základy remesla získal v rodinnej firme od svojho otca a starého otca, neskôr nastúpil na odbornú školu pre spracovanie dreva a potom na pražskú umeleckopriemyslovú školu, kde sa vyučil v odbore architekt so špecializáciou na nábytok a interiér. Popri štúdiu začal praxovať v UP závodoch, konkrétne ako vedúci ich pražskej predajne nábytku. Dva roky na to bol preložený priamo ku zdroju, do centrály v Brne. Tam sa vypracoval z vedúceho ateliéru či prokuristu až na vrcholovú pozíciu, vedúceho architekta. Tým získal značný vplyv na výzor výrobkov i marketingové stratégie spoločnosti. Sám si zobral na starosť fotenie interiérov i samostatných kusov nábytku a fotografie následne nechával tlačiť na prospekty. Tieto prospekty boli zaujímavé tým, že nemali len propagačnú, ale aj náučnú funkciu. Halabala sa snažil svojich zákazníkov vzdelávať a ukazoval im rôzne inšpirácie, napríklad ako sa o nábytok správne starať či ako si efektívne zariadiť domácnosť. Značka bola považovaná za synonymum kvality a úspechu. UP závody mali širokú sieť predajní, v ktorých ponúkali sortiment, zabezpečujúci kompletné vybavenie domácnosti.
FUNKCIONALIZMUS: priamočiarosť, rovné línie, pravé uhly
Pre český dekoratívny štýl znamenala parížska výstava v roku 1925 zároveň vrchol aj začiatok konca. V druhej polovici dvadsiatych rokov ako jeho vodcovské osobnosti, najmä Josef Gočár, tak nová generácia architektov a dizajnérov – Jindřich Halabala, Antonín Heythum, Bohumil Južnič, Jaromír Krejcar, Antonín Kybal, Ladislav Sutnar, Jan Vaněk, Ladislav Žák – prijali za svoj nastupujúci funkcionalizmus. Na obe generácie mali zásadný vplyv v Holandsku a sovietskom Rusku sa zrodivší konštruktivizmus, štýlotvorné práce Le Corbusiera a myšlienkový prúd valiaci sa od začiatku 20. rokov z nemeckého Bauhausu. S trochou zveličenia možno povedať, že funkcionalizmus potom dominoval českej architektúre až do konca 20. storočia.
Hlavná myšlienka produktov bola jednoduchá a zakladala si práve na pilieroch funkcionalizmu: Nábytok má plniť nielen svoju primárnu funkciu, ale musí byť aj kvalitne a dokonale spracovaný, pohodlný, skladný, variabilný a elegantný. Ale čo je najdôležitejšie – musia si ho vedieť dovoliť všetky sociálne skupiny. Halabala a jeho teória sa postupne stali vzorom aj pre ďalších dizajnérov, ktorí sa jeho kreácie pokúšali napodobňovať. Jeho výtvory mali jasnú identitu a cieľ: Boli moderné, bezchybne remeselne spracované a cenovo dostupné. Zdobili teda interiéry bytov obyčajných robotníkov, ale i kancelárie najvplyvnejších ľudí v Československu.
ART DECO: remeslo, dekoratívnosť, farebnosť
Art deco je univerzálny dekoratívny štýl, ktorý sa rozšíril predovšetkým v 20. a 30. rokoch dvadsiateho storočia v priemysle a remesle. Nesie rysy mnohých smerov, predovšetkým kubizmu, futurizmu a secesie. Vznik tohto štýlu siaha do začiatku 20. storočia, kedy bola vo Francúzsku značne rozšírená secesia – so svojimi jednoduchými líniami a výraznou farebnosťou. Vedľa secesie sa začali v architektúre presadzovať modernistické tendencie a v umení nové moderné štýly – predovšetkým kubizmus. Ovplyvnenie novým štýlom sa úplne špecifickým spôsobom prenieslo aj do architektúry a úžitkového umenia v rokoch Prvej republiky československej, kde bolo prezentované úplne svojbytnými štýlmi, pre ktoré sa zaužívalo označenie: české art deco, národný štýl či národný dekorativismus, oblúčkový kubizmus a rondokubismus. Tvorba vtedajších vynikajúcich tvorcov – architektov a dizajnérov – tvorí základ kolekcií úžitkového umenia a nábytku, ktoré dnes ponúka eshop Modernista, v ktorom nájdete unikátne kúsky a to najlepšie z českého designu za posledných 100 rokov.
VŠETCI SME V TOM SPOLU
Dizajnér počas svojho života vytvoril desiatky kusov jedinečného nábytku – od stoličiek cez kreslá, konferenčné stolíky, stoly, príborníky až po stojany na kvety či lampy. Veľmi známymi sú napríklad polohovacie kreslá, na ktorých výrobu boli používané dreviny s výraznou kresbou, a nábytok z ohýbanej ocele. Typickým znakom halabala štýlu sú zaoblené opierky, pripomínajúce ležiace písmeno “U”. Však ste mali také kreslo doma aj vy?
Aj po Halabalovej smrti jeho odkaz naďalej prežíva, a to prostredníctvom syna Ivana v spolupráci s už spomínanou pražskou spoločnosťou: „Repliky, ktoré navrhol môj otec Jindřich Halabala pre Spojené UP závody, a ktoré Modernista privádza na svet, sú verné a tvoria nádherný doplnok dnešných interiérov. Vážim si, že sa môžem podieľať na oživení jeho návrhov.”
Ak vás teda práve prepadla vlna nostalgie, k tomuto dobovému zariadeniu sa viete dopracovať dvomi spôsobmi: Necháte si vytvoriť repliku priamo podľa originálnych návrhov, alebo sa prostredníctvom bazárov pokúsite vyhľadať pôvodné kusy. Druhá možnosť je však oveľa náročnejšia, pretože na antikvariátnom trhu je halabala art decor momentálne prakticky nedosiahnuteľný. A práve to je neklamným dôkazom nadčasovosti tejto medzivojnovej tvorby.
