V modernom svete a vzťahoch ide žiaľ, o čoraz bežnejší jav. Možno ste sa s tou formou psychickej manipulácie stretli a ani o tom netušíte. Hľadáte v sebe odpovede na otázky, prečo v ostatnom čase pochybujete o vlastných pocitoch, skúsenostiach či realite? Príčinou môže byť nerovnováha moci a fakt, že gaslighter je jednoducho posilnený svojím postavením.
ČO GASLIGHTING VLASTNE JE?
Termín „gaslighting“, hoc ste o ňom doposiaľ nepočuli, nie je v odbornej terminológii a zdá sa ani v praxi, žiadnou novinkou. Označenie pochádza z divadelnej hry „Gas Light“ ešte z roku 1938, ktoré bolo neskôr aj dvakrát sfilmované. V príbehu využíva muž psychologické triky, aby presvedčil svoju manželku, že je duševne nestabilná a nevidí skutočnosť. Používa rôzne manipulatívne techniky na zatemnenie jej pohľadu na realitu. Aj preto sa o gaslightingu hovorí ako o psychologickej manipulácii, ktorá má za cieľ oslabiť alebo ovplyvniť mentálnu stabilitu a sebavedomie obete. A to práve preto, aby začala pochybovať o vlastnej pamäti, vnímaní reality či zdravom rozume. Vyskytuje sa v medziľudských vzťahoch či priateľstvách, najčastejšie však v partnerstvách, rodinných vzťahoch a výnimkou nie je ani pracovné prostredie.
VÄČŠIA MOC AJ KONTROLA
Presne to je to, po čom azda najviac túži jedinec, ktorý si osvojí a v realite používa metódy gaslightingu. A prečo je tomu tak? Viacerí odborníci sa zhodujú na tom, že napriek tomu, že sa motívy gaslighterov môžu líšiť, zrejmým dôvodom je, že sa v spoločnosti cítia neistí a ohrození. Zároveň odmietajú prevziať zodpovednosť za svoje správanie či skutky a tak im príde jednoduchšie obviňovať iných. Na dosiahnutie svojich cieľov môže manipulátor používať rôzne taktiky. Pozor, ale na to, že celý „proces“ začína nenápadne a stupňuje sa.
TAKTIKA GASLIGHTERA
- Popieranie reality: Manipulátor môže úplne popierať skutočnosti, ktoré obeť zažila. Môže tvrdiť, že sa niečo nestalo, aj keď si to obeť presne pamätá.
- Zmena reality: Manipulátor môže nahrádzať skutočnosti inými preto, aby vyvolal zmätok. Klame a dokáže vykonštruovať príbehy, ktoré sú v rozpore s realitou.
- Zatajovanie informácií: Manipulátor môže zámerne zatajovať informácie a obeť sa stáva zraniteľnou a ľahšie manipulovateľnou.
- Odklonenie pozornosti: Manipulátor sa snaží presmerovať pozornosť na obeť, aby začala o sebe pochybovať.
ODHAĽTE HO SKÔR, AKO „ZAÚTOČÍ“
Rozpoznať človeka, ktorého bežnou metódou je gaslighting, môže byť náročné aj preto, že zväčša ide o manipulátorov, ktorí sú veľmi zruční v skrývaní svojich úmyslov. Tak či onak, kontrolka nech vám zasvieti radšej neskôr, ako nikdy. A ako gaslightera odhaliť? Medzi základný signál patrí azda to, že klame o veciach, ktoré sú ľahko overiteľné, využíva nátlakové techniky, aby dosiahol svoje ciele a druhú stranu presvedčil o tom, že jej názory sú nesprávne. Na dennom poriadku sú hádky, pri ktorých vás presvedčí príčinou problémov ste zase len vy. A čo je najhoršie, zväčša je tak silný a mocný, že svoju obeť dokáže rafinovane izolovať od prostredia, ktoré by jej mohlo poskytnúť podporu. Dôležité je tiež uvedomiť si, že jednotlivé prejavy nemusia byť vždy gaslightingom najvyššieho rangu, ale ich kombinácia by mala byť varovným signálom.
AKO SA BRÁNIŤ PRI GASLIGHTINGU?
- Dôverujte svojej intuícii: Dôverujte svojmu vnútornému hlasu a nenechajte sa odradiť manipulatívnymi tvrdeniami.
- Zaznamenávajte si situácie: Ak si nie ste istí, čo sa v skutočnosti stalo, zaznamenajte si udalosti a situácie.
- Hľadajte podporu: Obráťte sa na dôveryhodných priateľov alebo rodinu, ktorí vám môžu pomôcť udržať si pohľad na realitu.
- Nastavte hranice: Buďte sebavedomí pri nastavovaní hraníc a odmietaní manipulatívneho správania.
- Nebráňte sa vyhľadať profesionálnu pomoc: Ak si nie ste istí, čo je realita a čo nie, vyhľadajte psychoterapeuta alebo odborníka na duševné zdravie.
Dôsledky tohto emocionálneho zneužívania môžu byť vážne a dlhodobé. Nie je totiž ničím výnimočným, že obeť trpí depresiami, úzkosťami či inými duševnými poruchami. O slovo sa časom prihlásia aj fyzické dôsledky, medzi ktoré patrí nielen stres, zvýšený krvný tlak, ale aj časté bolesti hlavy či dokonca nespavosť.
Titulná fotografia: pexels.com
