Ak už dlho prešľapujete na mieste, cítite sa pod psa a niekde hlboko v sebe máte niečo, čo vám kedysi ublížilo, je najvyšší čas niečo s tým urobiť.
Emočné zranenia si v sebe nesieme všetci. Niektoré sú len „povrchové“ a týkajú sa zdanlivých maličkostí, iné sú také hlboké, že vás paralyzujú po celý život. Zvlášť keď sa vo vás usadila trpkosť z niečoho, čo vám ubližovalo dlhší čas, alebo keď vám rany spôsobil niekto, ku komu ste mali naozaj blízko. Nechať sa uväzniť zlými spomienkami je totiž neskutočne jednoduché. Sú ako emocionálna lavína, ktorá vás zavalí. A niekedy dokonca stačí len vaša domnienka, že s vami niekto nekonal fér alebo že ste o niečo prišli, a máte vymaľované.
Ak prijmete takéto myšlienky, zvyknete si na ne, a tým sami seba – zviazaní minulosťou – oberiete o možnosť ísť ďalej. To, akými osobnosťami sme dnes, je totiž poskladané z čriepkov minulosti. Sme veľkou knihou pamäti, v ktorej je zapísané všetko, čo sa stalo. Ale môžete ju prepísať, pozrieť sa na prešľapy aj desiatky rokov staré, vyriešiť si ich, odpútať sa od pocitu márnosti a písať úplne novú kapitolu. Ako?
Krok č. 1: Buďte k sebe úprimní
Aby ste úspešne vykročili k lepšej budúcnosti, vyžaduje to vašu úplnú úprimnosť. K sebe samým! Nenahovárajte si, že vás na mieste drží nejaká krivda, keď to tak nie je (niekedy sa na minulosť totiž len z pohodlnosti vyhovárame). Ale ani nezľahčujte, čo sa vám kedy prihodilo. Skutočne sa musíte dopátrať k tomu, čo je dôvodom vášho životného „zaseknutia“.
Krok č. 2: Nebojte sa obzrieť späť
Vrátiť sa do minulosti chce veľa odvahy. Rany sa znova otvoria a bolia. Prežijete návaly hnevu, sebaľútosti, krivdy. Ale všetko je lepšie ako ten zacyklený večný strach, do ktorého ústi neustála túžba žiť inak, po ktorej nasleduje ustráchaný krok späť, podporený obavami, že zmena by sa aj tak nepodarila. Lenže už prvým krokom sa veci dajú do pohybu!
Krok č. 3: Začnite vyvažovať zlé dobrým
Pretože platí, že len vyrovnaná minulosť, spojená s niečím príjemným, vedie k odvahe hľadať aj príjemnú budúcnosť, musíte sa vo svojich návratoch do minulých rokov vrátiť nielen k svojim traumám a zraneniam, ale aj k tomu, čo na tých časoch bolo pekné. Ak sa bojíte ísť do ďalšieho vzťahu, pretože ten predchádzajúci sa skončil neverou, uvedomte si, že pred tou osudovou záležitosťou to bol vzťah s peknými atribútmi, ktoré v tom ďalšom nemusí skaliť žiadna zrada. Aj keď to, čo vás zabolelo, týmto nezmizne, bude to mať voči sebe aspoň riadnu protiváhu.
Krok č. 4: Pretrieďte prítomnosť
Urobte si poriadne jarné upratovanie. Ustrnutie v minulosti totiž býva často sprevádzané množstvom materiálnych „kotiev“ v podobe darov od nenávidenej tety, zabudnutého trička po tom nevernom „ex“ a iných predmetov, ktoré sa okolo vás kopia a neustále vám pripomínajú, s kým alebo pri čom vám nebolo dobre. Tieto veci vyhádžte!!! Kým nevyskúšate, neuveríte, aký dokáže byť tento upratovací akt oslobodzujúci.
Krok č. 5: Namaľujte si budúcnosť
Staré a nefunkčné sa, pochopiteľne, lepšie opúšťa, keď máte pred sebou optimistické vyhliadky. Snívajte, predstavujte si, vytvárajte si scenáre svojich najbližších dní a nebojte sa v tomto smere roztiahnuť krídla. Pozerajte sa na svet s otvorenými očami, skúste vnímať nové detaily, skúšať nové perspektívy, a ak potrebujete motor, ktorý vás poženie, jednoducho si nájdite na každom dni niečo pekné, zaujímavé. Môže vám to najprv pripadať zbytočne zložité, ale keď si zvyknete na nový svet, ktorý vás čaká, vkročíte doň pevnými nohami.
Krok č. 6: Zmeňte svoje správanie
Myslite na to, že len vy sami píšete príbeh svojho života. Nepáči sa vám scenár a rola, ktorú vo svojom filme hráte? Dajte si novú. Najlepšie diametrálne odlišnú. Boli ste obeťou? Staňte sa hrdinom. Prehliadali vás? Kričte a postavte sa, aby vás bolo vidieť. Neschovávajte sa, vybočte z rituálov, aj keby to spočiatku malo znamenať, že do práce pôjdete neobvyklou cestou. Posilňujte svoju odvahu, dôveru v seba samého. Hľadajte si malé a potom čoraz väčšie výzvy, neúspechy prestaňte vnímať negatívne, ale premeňte ich na zdroj skúseností, experimentujte, učte sa hovoriť nie a robiť veci po svojom – tak, ako ste o tom kedysi snívali. Ale tiež sa prestaňte spoliehať na to, že niekto urobí niečo za vás, neprenechávajte kus zodpovednosti za svoj život na iných. Sľúbte si, že budete čím ďalej, tým viac nachádzať veci, v ktorých budete konať sami za seba a tak, aby ste sa na seba mohli hrdo pozerať do zrkadla.
Krok č. 7: Stojte si už stále za svojím
Keď sa začnete meniť, ľudia si to, pochopiteľne, všimnú. Lenže… nebudú z toho zakaždým unesení. Svojou zmenou zmeňte život aj im, takže vám ju budú mnohokrát vyhovárať, zrádzať vás, ťahať do zabehnutých koľají, tvrdiť, že si zbytočne komplikujete život, pretože aj im sa predsa stalo to alebo ono a tiež z toho nerobia vedu a neobracajú celý svet naruby. Áno, môžu na tom byť rovnako, ako ste boli vy pred svojím odhodlaním. Ale to, že sa v tom rozhodli zotrvať, je len ich problém. Vy sa doň už zatiahnuť nenechajte.
Krok č. 8: Vráťte si to, čo vám chýba
Pri svojej ceste za novým životom môžete zistiť, že vám z minulosti niečo chýba. Áno, minulosť nemusíte odstrihnúť celú. Je vašou súčasťou, to ona vás vytvorila… S negatívnym sa popasujte, ale ak vám chýba niečo, čo ste milovali, alebo niekto, koho ste zo života pod vplyvom negatívneho zážitku zmazali, a zrazu to ľutujete… Potom skúste práve tieto veci znovu nájsť a ľudí znova osloviť. Ktovie, možno to vyjde. A keď nie, skúsili ste to – a to sa tiež počíta.
Krok č. 9: Priznajte farbu!
Ak prejdete všetkými predchádzajúcimi krokmi, bude pred vami posledný. Totiž – dať si ruku na srdce a porozmýšľať, či aj vy sami ste neboli niekedy príčinou niečej bolesti. A samozrejme, áno, boli. Každý niekedy ublížime. Väčšinou neúmyselne, ale predsa. A také hriechy nás môžu ťažiť a viazať k minulosti rovnako ako tie, ktorých sa niekto dopustil na nás. Poučte sa z nich. Tie, za ktoré sa nemôžete ani ospravedlniť, berte ako varovanie pred tým, že by ste ich ešte niekedy zopakovali. A ak narazíte na niečo, čo dokážete aj po tých rokoch napraviť, urobte to. Človek predsa len dostáva to, čo sám dáva.
Emocionálna bolesť je totiž odkaz
Ktoré sú najčastejšie emocionálne zranenia, ktoré nás držia v minulosti?
Najčastejšie emocionálne zranenia stoja na začiatku životných etáp. Najčastejšie môžeme ich pôvod vystopovať v rodine, najmä vo vzťahoch s rodičmi. A potom, samozrejme, v nenaplnených partnerských vzťahoch, do ktorých vstupujeme s veľkým očakávaním i naivitou. Všeobecne možno teda povedať, že najčastejšie sa stretávame s emocionálnymi zraneniami zo vzťahov.
Kedy je čas zaceliť rany?
Vo chvíli, keď sa jednoducho trápime. Zotrvávanie v bolesti nás oslabuje, ochromuje a môže sa stať aj príležitosťou k fyzickým ochoreniam. Negatívne emócie a bolesť nás upozorňujú na naše slabiny, treba ich brať ako výzvu nie ako konečný stav, v ktorom je nutné zotrvávať.
Čo keď po vyriešení jednej traumy prídu ďalšie rany?
Akákoľvek emocionálna bolesť je v prvom rade odkaz pre nás samých. Má tendenciu vznikať na miestach, ktoré máme oslabené. Preto je najprv potrebné spýtať sa seba samých, prečo sa nás daná situácia tak dotkla a čo to je, čo nás tak bolí. To isté však platí aj o ostatných, ktorých sa to týka. Tak ako my máme slobodu sa zamyslieť a situáciu v sebe rozobrať, rovnaké právo má aj ten druhý. Najčastejšou chybou je v tej chvíli naša paranoja. Majme preto na pamäti, že málokedy nám chce ten druhý skutočne ublížiť.
A čo, keď nás minulosť ťaží opačným smerom, čo keď sme neboli voči niekomu féroví?
S úplne rovnakou silou, s akou na nás môže dopadať „nespravodlivosť“ sveta, môžeme pociťovať vlastné zlyhania. Aj tu však platia rovnaké pravidlá ako na odpustenie druhým: teda je potrebné celou situáciou prejsť, prijať ju a potom si odpustiť. To však môže byť obzvlášť problematické, pretože voči sebe sme oveľa prísnejší ako voči ostatným. Ľahšie je to, keď sa vám podarí nájsť lásku k sebe samým a odpútať sa od potreby trestať sa.
