V skorých začiatkoch svojej kariéry bol Hanks známy ako komediálny herec. Rozhodne s tým súvisela jeho rola v sitkome Bosom Buddies. Filmové úspechy ako Splash (Žblnk) a Big (Veľký) utvrdili jeho hviezdne postavenie na veľkom plátne, ale takisto naznačili, aký má herecký rozsah. Onedlho sa Hanks stal známym pre svoje stvárnenia čestných obyčajných mužov, často si vyslúžiac prirovnania k Jimmymu Stewartovi. Časom sa Hanks vypracoval z postáv obyčajného „dobráka“ na postavy s väčšou autoritou. Vo filmoch ako Bridge of Spies (Most špiónov) a Captain Phillips (Kapitán Phillips: Prepadnutie lode Alabama) si zahral starších, dôstojnejších a neobyčajne vierohodných profíkov. Takže je pochopiteľné, že fanúšikovia začali Hanksa volať „otec Ameriky“.
NÁŠ FILMOVÝ OTEC
Vo veku 64 rokov a vstupujúc do svojej piatej dekády na našich filmových obrazovkách si Tom Hanks privykol na rolu filmovej hviezdy, ktorú by sme mohli nazvať stály filmový otec. Šíria sa o ňom chýry, že je aj v reálnom živote taký milý, ako v kútiku duše dúfate. Hanks zostarol do otcovského charakteru s bielou bradou a do postáv z generácie ľudí narodených medzi rokmi 1946 – 1964, ktoré k tomu patria.
V novom filme News of the World (Správy zo sveta) herec potvrdil svoj status neprekonateľného filmového otca.
SYSTÉM STARNÚCICH HVIEZD
Faktom je, že „otec“ je označenie, ktoré môžete prideliť – aspoň čo sa týka veku – veľkému množstvu najväčších hercov Hollywoodu. V posledných rokoch sa robila veľká veda z toho, že v mainstreamovom Hollywoode je nedostatok nových mužských hviezd. Talentovaní umelci môžu byť na každom kroku, ale Filmové Hviezdy, s veľkými začiatočnými písmenami, to je niečo úplne iné. Práve oni hrajú rozhodujúce postavy a majú okolo seba špeciálnu auru, ktorou k sebe diváka vždy pritiahnu. Disponujú sebazhadzujúcim zmyslom pre humor Dwayna „The Rock“ Johnsona alebo vážnosťou a vznešenosťou Denzela Washingtona. Keď niečí nový film jednoducho označíte ako „nový Tom Hanks“, tak viete, že je to filmová hviezda.
Ale niekedy sa zdá, že už sú na to pristarí. Leonardo DiCaprio má 46 rokov, Johnson už 48, Brad Pitt 57 a Tom Cruise má 58 rokov. A tí druhí sú ešte starší na čele s Washingtonom, ktorý je vo svojich 66 rokoch o dva roky starší než samotný Hanks. Prinúti vás to zamyslieť sa nad tým, odkiaľ príde nová úroda mužských filmových hviezd do 40 rokov a či vôbec ešte príde. Možno to súvisí so zmenou, ako sa rodia hviezdy a aj s tým, ako sa zmenil samotný filmový priemysel od osemdesiatych a deväťdesiatych rokov minulého storočia, alebo to má niečo spoločné s meniacimi sa postojmi k mužnosti a tenkou hranicou medzi „postavou“ a priradením herca k určitému typu postáv, voči ktorému sú herci často opatrní. Preto je typ hercov ako Tom Hanks čoraz zriedkavejší.
Hanks je vždy odzbrojujúco úprimný a vďaka jeho vlastnostiam je pripravený zahrať zdatného hrdinu a taktiež ponechať diváka v nemom úžase.
Hanks mal už od raných čias svojej kariéry v komédii Pennyho Marshalla Big (Veľký, 1988) výzor obyčajného človeka. Tá jeho milá, povedomá tvár s nezbednými hnedými očami a zvrašteným obočím ho sprevádzala niekoľkými fázami jeho kariéry, od pojašenej komédie, vplyvnej drámy (túto éru posilnilo Hanksovo víťazstvo sošky Oscara za najlepšieho herca vo filmoch Philadelphia a Forrest Gump dva roky po sebe) až po staršieho politika vo veľkom americkom historickom filme. Mimo kamery sa často snaží o to, aby na obrazovky dostal projekty spojené s jeho veľkou vášňou vyrozprávať príbeh svojho národa, ako napríklad trpký HBO seriál o druhej svetovej vojne s názvom Band of Brothers (Bratstvo neohrozených), na ktorom sa podieľal ako výkonný producent.
Čo sa týka jeho hviezdnej identity, Hanks je vždy odzbrojujúco úprimný a vďaka jeho pohotovým vlastnostiam je pripravený zahrať zdatného hrdinu a zároveň vás nechať v nemom úžase. Tie jeho veľké oči a chlapčenskosť mu dožičili kariéru hrajúc obyčajných ľudí v neobyčajných situáciách, či už je to všetkými obľúbený tak trochu hlúpučký Forrest Gump (1994), pilot, ktorý zachráni deň vo filme Sully (Sully: Zázrak na rieke Hudson, 2016) alebo sužovaný kapitán Miller zo Saving Private Ryan (Zachráňte vojaka Ryana, 1998). Tieto role často zobrazujú skutočných ľudí; Hanks je známy tým, že je nadšeným čitateľom histórie a životopisov a zdanlivo vyhľadáva príbehy, ktoré ponúkajú optimizmus a ľudskosť. Inými slovami, zásadne stvárňuje dobrákov.
Dokáže zahrať niekoho nesympatického, ale len zriedkavo je zloduchom. Vo filme Catch me if you can (Chyť ma ak to dokážeš, 2002) stvárňuje FBI agenta a antagonistu čoraz okúzľujúcejšieho mladého Leonarda DiCapria hrajúceho podvodníka Franka Abagnaleho, ale Hanksova postava je skôr ako odhodlaný kocúr v hre na kocúra a myš, jednoducho je to rezervovaný muž z éry Eisenhowera, ktorý musí naplniť svoje poslanie. Ako ukričaný baseballový tréner dievčenského tímu v snímke A league of their own (Veľké víťazstvo, 1992) je zas a znovu ufrflanou, ale sympatickou postavou mentora. V excelentnom gangsterskom filme Sama Mendesa Road to Perdition (Cesta do zatratenia, 2002) otestoval svoje limity ešte viac pri hraní najatého vraha – aj keď vieme, že vrahom je on, nikdy ho nevidíme naplno zabíjať. Film ho zväčša vyobrazuje očami jeho mladého syna a to istým spôsobom zjemňuje celkový dojem. Aj keď je zlý, tak je tak trochu dobrý.
STAROMÓDNA IKONA
Dvojsečná zbraň, ktorá so sebou prináša povolanie filmovej hviezdy, zostáva nespochybniteľná: keď človek stabilne zotrváva v pamäti verejnosti, ľudia vás kvôli tomu milujú a je ťažké len tak z toho vybočiť. Hrozí vám, že ak sa až príliš prikloníte k vzorcu úspešnosti, tak sa vaša práca stane predvídateľnou, ba dokonca priemernou. Hanksov vkus, čo sa týka projektov a režisérov, je nepochybne patricijský, až na pár výnimiek, ako napr. film Philadelphia z roku 1993, prvý mainstreamový film o kríze AIDS, ktorý je znamenite provokatívny; natočil päť filmov so Spielbergom a aj niekoľko s Ronom Howardom a Robertom Zemeckisom (spomínate si na kultový film Stroskotanec?), všetci sú to obdivuhodní, ale často rozvážni tvorcovia filmov, ktorí vyznávajú lásku k filmovému štýlu Franka Capra. Stalo sa však aj to, že šliapol vedľa. Veď, kto nie?
Nedávno sa na sociálnej sieti Twitter objavila štipľavá polemika, či Tom Hanks skutočne bol v nejakom dobrom filme. Možno to príležitostní návštevníci kina vidia práve naopak, a aj keď to môže byť obzvlášť neúctivé, toto tvrdenie je zaujímavé. Faktom je, že Hanksova osoba je v tomto momente tak pozoruhodná, že veľa milovníkov – hlavne mladších – ho nemiluje pretože je to vynikajúci herec, ale pretože je to sympatická osoba patriaca do pop kultúry: hlas Woodyho v Toy Story (Príbeh hračiek); teda niekto s kým vyrástli. Správy o tom, ako priateľsky sa správa k cudzím ľuďom, ktoré sa stávajú hitom na internete, správy o jeho rozkošnej kolekcii písacích strojov, o tom, ako utešuje plačúcich žurnalistov, v jednom americkom žurnále sa dokonca objavil výrok, že musíte byť obzvlášť zatrpknutí, ak sa vám tento muž nepáči, aj keď práve nemáte náladu na to, aby ste si v blízkej budúcnosti znovu pozreli Forresta Gumpa.
Možno je pravda, že Hanks rád stvárňuje strnulé, ale vierohodné autoritatívne postavy, zahŕňajúc vojakov, policajtov a politikov. Niekedy to môže znamenať, že hrá také úlohy, ktoré miléniová generácia nemá rada. Ale ak je Tom Hanks naším spoločným filmovým otcom z generácie 1946 – 1964, tak sa dalo očakávať, že bude mať rebelských potomkov.
Keď Hanks podáva svoj najlepší výkon, je ťažké ho zatieniť.
Keď si naozaj pozriete viacero jeho filmov a budete ich vnímať individuálne a kolektívne ich nezamietnete, tak zistíte, že tento herec zahrá skutočne čokoľvek a jeho postavy vôbec nie sú jednotvárne, ale s ohľadom na aktuálne dianie v spoločnosti. Nový film odpremiérovaný na Netflixe News of the World (Správy zo sveta) ponúka uspokojujúce a postupne rozhnevané zobrazenie chaotického a násilného života v Texase, ktorý zlomyseľne rozdelila občianska vojna a stále v ňom vrie rozhorčenie voči triedam a rasám, zatiaľ čo všetky typy Američanov – bieli, americkí Indiáni a čierni – sa pokúšajú o koexistenciu. Narážka na dnešné Spojené štáty americké je evidentná.
Faktom ostáva aj to, že keď Hanks podáva svoj najlepší výkon, tak je ťažké ho zatieniť. Svedčia o tom vynikajúce finálne momenty rukojemníckej drámy zo skutočného života v snímke Captain Phillips (Kapitán Phillips: Prepadnutie lode Alabama, 2013) o únose americkej nákladnej lode somálskymi pirátmi, v ktorej utrpenie traumatizovaného námorníka skoro privedie do hystérie; nežný, príjemný hlas a úprimnosť jeho postavy americkej detskej televíznej ikony pána Rogersa vo filme A beautiful day in the neighbourhood (Výnimoční priatelia, 2019) pod režisérskou taktovkou Marielle Hellerovej; uplakané oči a dôstojný pokoj astronautického veliteľa Jimyho Lovella v Apollo 13 (1995), keď svojim kolegom hovorí, že mu bolo cťou letieť s nimi, zatiaľ čo sa rúti do záhuby; dokonca aj jeho tragikomické tlmené kašlanie v postave muža s celoročnou nádchou vo filme Bridge of Spies (Most špiónov, 2015). To všetko je Tom!
Hanks reprezentuje potenciálne vymierajúcu skupinu: staré dobré filmové hviezdy, ktorých „skutočný život“, nech už môže byť akýkoľvek, je možno kuriózne, ale zároveň magicky prepojený s ich imidžom gentlemanov. Rozmazanie hraníc medzi postavami na filmovom plátne a mimo neho je pevnou súčasťou ich hviezdnej sily. V týchto veľmi cynických časoch, keď majú celebrity čím ďalej, tým menej tajomstiev, je to vskutku ojedinelý úkaz. Vďaka tomu je Hanks filmovou hviezdou, ktorej môžeme z celého srdca dôverovať– muž, ktorý vyžaruje tak skutočnú vrúcnosť, že je ťažké predstaviť si, že odkaz, ktorý tu po sebe zanechá, nebude trvalý.
