Krásne, turistami nepobozkané, a jedinečné. Ushguli je spoločenstvo štyroch dedín, ktoré sa nachádzajú na čele rokliny Enguri na mieste zvanom Svaneti v Gruzínsku. Tento unikátny celok patrí do svetového dedičstva UNESCO a je jedným z najvyššie položených osídlení v Európe. Čo sa tu dá robiť a ako sa sem dostať? Svaneti je úchvatný región, v ktorom sa mestečko nachádza, a určite stojí za návštevu. Okrem nezávislých republík Abcházska a Južného Osetska – do ktorých z Gruzínska nie je možné vôbec cestovať – je Svaneti jednou z najodľahlejších a najneprístupnejších častí krajiny. Miesto plné magických scenérií a neprebádaných trás.
NÁDHERA AKO NA DLANI
Pravdupovediac, nie je ťažké dostať sa až do Mestie, horského mestečka na severozápade Gruzínska, uloženého v nadmorskej výške 1 500 metrov v pohorí Kaukaz. Čo tak vyraziť z Kutaisi? Aj keď cesta z druhého najväčšieho gruzínskeho mesta Kutaisi nie je veľmi prívetivá (237 kilometrov dlhá cesta mikrobusom trvá dobrých päť a pol hodiny), na miesto určenia vás dopraví práve včas, aby ste na mestskej autobusovej stanici stihli jediný denný spoj do „hlavného mestečka“ Horného Svaneti a dostali sa tak o čosi bližšie k svojmu vysnívanému cieľu. Z Mestie do ďalších odľahlejších častí je už trochu náročnejšie sa dostať, ale podniknúť túto dobrodružnú výpravu sa skutočne oplatí.
NEZABUDNUTEĽNÝ DEŇ V USHGULI SA ZAČÍNA
Osada je romanticky zasadená pod zasneženým masívom Mount Shkhara (5193 m) – najvyšším vrchom Gruzínska. Tvorí ju komunita štyroch dedín obývaných etnickou skupinou zvanou Sváni a považuje sa za najvyššie trvale obývané osídlenie v Európe. Na zozname svetového dedičstva UNESCO je od roku 1996 a vyznačuje sa pomerne unikátnymi kamennými vežami, ktoré slúžili ako obranné opevnenia, rodinné obydlia, ale aj ako úschovne bohatstva. Veže pochádzajú z 9. až 12. storočia a hoci sa rodiny v nedávnej histórii rozhodli presťahovať do pohodlnejších obytných priestorov, existuje veľa z nich, ktoré sa využívajú dodnes.
Na autobusovej stanici vám miestni veľa toho po anglicky nepovedia, ale autobusy, miestne maršrutky, odchádzajú z Mestie vtedy, keď sa zaplnia. To vám ako informácia musí stačiť. Ak nechcete pol dňa stráviť na stanici čakaním, môžete si objednať taxík. Vodič vás vyzdvihne na mieste vášho ubytovania a urobí akékoľvek požadované zastávky na trase, ktorú si vyberiete. Potom vás s radosťou počká v cieli, kým si vy urobíte fotky a pozriete, čo chcete. Následne vás odvezie späť domov a to všetko za cca 50 eur. Áno, celodenný výlet s osobným šoférom za výbornú cenu. Autobus by vás síce vyšiel omnoho lacnejšie, ale istota, pohodlie a menej stresu za to niekedy určite stoja.
CESTA TAM, KDE LÍŠKY DÁVAJÚ DOBRÚ NOC
Rozpoviem vám príbeh môjho priateľa. Rozhodol sa absolvovať cestu taxíkom z Mestie do Ushguli, ale hneď po štarte si uvedomil, že to možno nebol najlepší nápad. Taxík v skutočnosti vôbec nebol vozidlom 4×4 a nemal ani terénne pneumatiky. Bol to obyčajný starý sedan, ktorý sa viac hodil na pekné rovné asfaltové cesty ako na prašné vysokohorské s dierami na každom kroku. Kto to však mal vedieť? Mysleli sme si, že náš šofér pozná cestu dobre a netrúfol by si nás viezť, ak by na to nemal prispôsobené vozidlo. Alebo práve potreboval peniaze a bolo mu to jedno? To všetko môjmu priateľovi vírilo hlavou.
Každopádne to bol veľmi milý a priateľský chlapík, ktorý ovládal tak 10 slov po anglicky. Ochotne vždy zastavil kdekoľvek ho zákazník požiadal. Možno mám len predsudky, pomyslel si môj priateľ. Auto muselo zvládnuť hrboľaté prechody, bahnité zapadnutia i rôzne výmole a nakoniec to bola cesta veľmi zábavná, aj keď podvozok auta a naše žalúdky by asi povedali niečo iné. Vodič bol však v úplnej pohodičke a celú cestu sa usmieval. Nič neriešil, to len nám vždy víri v hlave tristotisíc myšlienok, ako sa niečo nedá, a ono sa to vždy dá, len treba nájsť tú správnu cestu, aj keď občas kamenistú.
Musím však podotknúť, že v súčasnosti sú už cesty v oveľa lepšom stave, pretože sa začalo pracovať na ich oprave, ako dlho to však potrvá, zatiaľ nikto nevie. Dôležité je, že sa vôbec začalo a toto nádherné miesto sa čoskoro stane omnoho dostupnejším.
PRÍCHOD DO USGHULI
Cesta z Mestie do Ushguli s požadovanými zastávkami aj výmoľmi na ceste trvá menej ako 3 hodiny. Ak máte čas, môžete uskutočniť štvordňovú túru z Mestie do Ushguli so zastávkami v dedinách Chvabiani, Zhabeshi, Adishi, Iprali a Davberi. Nie je potrebné nosiť so sebou kempingové vybavenie, pretože existuje úzky výber penziónov, ktoré poskytujú nocľah (vrátane raňajok) turistom – niektoré z nich nájdete aj na bookingu.
ČO ROBIŤ V USHGULI?
Ak nie ste veľký turista, výber vašich aktivít v Ushguli sa trochu zúži. Avšak ak ste nadšenec krásnych scenérií a chodenie vám nerobí problém, môžete stráviť v Ushguli aj pol dňa jednoduchým putovaním po unikátnej komunite poľnohospodárskych dediniek, ktoré sa nachádzajú vo výške 2 100 metrov nad morom a až do roku 2000 bývali izolované šesťmesačnou zimou.
VÁŠ USHGULI ITINERÁR BY MOHOL VYZERAŤ AJ TAKTO:
- Vyberte sa na túru až k úpätiu ľadovca Shkhara
Tento okruh trvá asi šesť hodín a prechádza niektorými nádhernými scenériami. Počas túry sa dostanete až do výšky 2 600 metrov, takže sa neponáhľajte a kráčajte voľne, aby vám neprišlo zle a hlavne buďte pripravení na takýto výškový rozdiel a pred výstupom zvážte svoj zdravotný stav. Vždy robte všetko tak, ako cítite.
- Navštívte etnografické múzeum Ushguli
Nachádza sa v jednej z veží v Chazhashi so symbolickým vstupným. Otváracie hodiny sú okrem pondelka od 10:00 do 18:00. Ak budete mať šťastie, aj vám niekto otvorí:-)
- Urobte si príjemnú prechádzku ku kostolu Lamaria z 12. storočia
Kostol Lamaria sa nachádza na osamelom kopci na konci Ushguli. Leží v údolí a je odtiaľ nádherný výhľad na horu Shkhara. Miestni obyvatelia sa domnievajú, že práve pod týmto kostolom bola pochovaná kráľovná Tamara, ktorá bola ústrednou postavou v histórii Svánov.
- Prejdite sa na koni za pár eur
Stretnete veľa detí z dediny, ktorých spoločníkmi sú kone, a ak máte chuť, môžete sa na jednom povoziť. Mimochodom, je to skvelý spôsob ako z konského chrbta obdivovať krásy okolia a vyhnúť sa blatu a kravskému trusu, ktoré si odnesú len kopytá koňa a vaše topánky ostanú žiarivo čisté.
PLNÉ BRUCHÁ V USHGULI?
Určite si so sebou vezmite niečo na zahryznutie, pretože v Ushguli nie sú žiadne obchody a je tu len jedna reštaurácia – Cafe Koshki. Je to príjemné miesto s primeraným výberom miestnych jedál. Dopriať si tam môžete úžasnú hostinu z gruzínskych šalátov alebo tieto dobroty:
- Tashmijabi (zemiaková kaša s miestnym syrom – zvyčajne úžasne jemná a vláčna!)
- Chvishtari (vyprážaný kukuričný chlieb so syrom vo vnútri)
- Fetvraal (gruzínsky bochník chleba vyrobený z prosovej múky a plnený – áno, uhádli ste: syrom!)
V reštaurácii nájdete aj tradičné ručne vyrezávané kreslo s históriou rodiny Nijaradzeovcov a so všetkými motívmi, ktoré danú rodinu aj oblasť charakterizujú. Kreslo je skutočne majestátne a v minulosti slúžilo výhradne mužom.
POHODLNÉ UBYTOVANIE
Ak máte v úmysle podniknúť ľubovoľnú turistiku v tejto oblasti (aj keď je to iba jednodňová túra k úpätiu ľadovca Shkhara a späť), pravdepodobne budete musieť počítať s prenocovaním v Ushguli. Dobrou správou je, že si môžete vybrať z mnohých penziónov. Dvadsaťpäť z nich nájdete aj na bookingu. Ceny za dvojlôžkovú izbu sa pohybujú aj pod 10 eur za noc. Nie je to síce žiadny luxus, ale dostanete čistú a pohodlnú izbu s trochu staromódnym nábytkom a dekoráciami, ale často vrátane raňajok.
Ak by ste radšej zostali v Mestii a podnikli celodenný výlet do Ushguli, potom vám odporúčame ubytovať sa v penzióne Bapsha, ktorého vlastníkmi sú Nemec a Gruzínka. Penzión je nový, svetlý, moderný a vzdušný. Podávajú v ňom fantastické raňajky a personál vám vyhovie aj skorším servírovaním, keď sa ponáhľate na svoj vysnívaný výlet. Tiež oceníte, ak vám na recepcii pomôžu zarezervovať miesto v maršrutke alebo objednajú taxík kamkoľvek budete chcieť.
USHGULI VÁS DOSTANE SVOJOU PRIRODZENOU KRÁSOU
Návšteva Ushguli je jedinečný zážitok. Je to miesto, aké nenájdete nikde inde v Európe. Vďaka svojej izolovanej polohe si zachováva množstvo pôvodných náboženských a kultúrnych tradícií. Tu ešte stále nájdete ľudí, ktorí žijú tradičným farmárskym životom – používajú voly a pluhy, žijú mimo civilizácie, zbierajú zemiaky a chovajú kone.
Súdiac podľa počtu penziónov, ktoré sa pomaly rozrastajú (v súčasnosti ich je asi 40 v komunite, ktorej populácia je – podľa najnovšieho sprievodcu Lonely Planet – iba 290), a vylepšení, ktoré sa na ceste z Mestie robia, sa turizmus čoskoro rozvinie a priláka viac nadšencov.
Zatiaľ je to však čarovná, odľahlá a unikátna súčasť sveta a určite by ste sa mali prísť pozrieť skôr, ako to urobia ostatní.
