Aj napriek hnevu, nie každý dokáže vysloviť svoj názor nahlas, vyjadruje ho preto nenápadne, za pomoci pasívnej agresivity. Napríklad, zámerne toho druhého ignorujeme, chodíme neskoro na stretnutia či ináč osobu provokujeme. Pasívna agresivita je však dysfunkčná a spôsobuje škody obom stranám, tomu, kto sa hnevá, ale aj tomu, na koho sa hneváme, a to bez akéhokoľvek produktívneho riešenia situácie.
Okrem toho, nahnevaný človek má neraz pocit, že sa stal obeťou, ukrivdeným jedincom a jediná pravda je práve tá jeho. Vnímame svet pokrivene, celkom ináč, ako by sme ho vnímali bez hnevu. Názory jedinca sú navyše subjektívne, nie objektívne, a to za každých okolností, či už reagujeme v hneve alebo bez hnevu.
Niektoré štúdie tvrdia, že hnev nám dodáva sebavedomie a pocit istoty, že sú naše emócie oprávnené. Človek, ktorý si je istý sám sebou zas vysloví svoj úprimný názor omnoho jednoduchšie ako jedinec trpiaci neistotou. Zaujímavé však je, že odborníci testovali niekoľko emócií, nielen hnev. Testovali napríklad reakcie ľudí v hneve, v šťastí, počas smútku či počas neutrálneho emocionálneho naladenia. Ukázalo sa, že nahnevaní ľudia síce boli úprimnejší ako tí smutní, rovnaký efekt však mal aj pocit šťastia. Rovnako ako hnev, aj šťastie nám dvíha sebavedomie a navodzuje pocit istoty.
Pravdou teda je, že aj keď môžeme z iných vyvolaním hnevu vymámiť pár úprimných slov, nie je to vôbec ideálne riešenie situácie. Emocionálna bolesť vyvolaná hnevom sa totiž môže poľahky premeniť na bolesť fyzickú. Takémuto javu sa hovorí somatizácia a práve tá je neraz príčinou bolestí hlavy či žalúdka. Je dokonca zodpovedná aj za vznik kardiovaskulárnych ochorení a iných neduhov. Okrem toho, ak sú slová vyslovené v hneve, ich cieľom je zvyčajne druhej osobe ublížiť a nie osožiť jej dobre mienenou úprimnosťou.
Je teda dobré, ak si hnev pripustíme a dokážeme ho v rámci morálnych noriem a prípustných hraníc prežiť a spracovať. Je však otázne, do akej miery je vhodné zámerne ho v iných vyvolávať, aby sme uspokojili svoju potrebu vypočuť si od niekoho úprimný, subjektívne pravdivý názor. Navyše, agresívne vyjadrenie názoru, teda vyjadrenie názoru v hneve, zvyčajne vyvoláva v ľuďoch pocit, že sa musia brániť. Mnohí na hnev reagujeme hnevom a aj keby sme si v danej situácii vypočuli úprimný názor, lepšie ho dokážeme spracovať v pokojnom stave, ako s horúcou hlavou.
Navyše, ak osobu, od ktorej si chcete vypočuť úprimný názor, poznáte dostatočne dobre, niet nad obyčajnú konverzáciu bez vyvolávania hnevu. U takej osoby totiž spoznáte, či hovorí pravdu alebo nie, a to bez ohľadu na emocionálny stav. Ak vás však niekto chce zmanipulovať, taktiež to môže urobiť bez ohľadu na to, či sa hnevá alebo nie.
Náhľadová fotografia: Zdroj: pexels.com
