Život pravdepodobne najznámejšej Mexičanky vo veľkej miere poznačili osobné tragédie, bolesť a zlý zdravotný stav. Súčasníci i historici ju často opisujú ako silnú ženu v slabom tele. Čo všetko okúsila, kde hľadala inšpiráciu a aké dielo po sebe zanechala?
BYSTRÉ DIEŤA S VEĽKÝMI SNAMI
Matilda Calderón a Guillermo (Wilhelm) Kahlo mali už dve dcéry, keď sa im 6. júla 1907 v Coyoacáne v Mexiku narodila Frida. Jej celé meno znelo Magdalena Carmen Frida Kahlo y Calderón. Po otcovi zdedila nemecko-židovskú krv, po mame španielsko-mexicko-indiánsky pôvod. Ako dieťa často pri práci asistovala otcovi, profesionálnemu fotografovi, ktorý jej vštepil cit pre detail a farby. Už v tom čase sa formoval jej pozitívny vzťah k umeniu, ktorý o niekoľko rokov neskôr využila pri svojich maliarskych začiatkoch.
V detstve bola často terčom šikany vrstovníkov, ktorí sa jej vysmievali pre deformovanú pravú nohu. Jej príčinou bola detská obrna, ktorú u nej objavili už vo veku 7 rokov. Navonok sa s tým vyrovnala tak, že nosila nohavice alebo tradičné mexické široké sukne. Zlý zdravotný stav a fyzická nedokonalosť ju však trápili po celý život. Napriek tomu vždy vytrvalo nasledovala svoj cieľ. Pri výbere strednej školy si v roku 1922 zvolila štátnu prípravku v Mexiku, cez ktorú sa mala dostať k štúdiu medicíny.
DOSPIEVANIE A NEHODA
V škole ju zaujímali prírodné vedy, biológia a anatómia. Stala sa tu členkou skupiny známej ako „Los Cachuchas“. Ich poznávacím znamením bola typická čiapka, fascinácia literatúrou a sociálno-nacionalistické zmýšľanie. Skupina rebelov sa mimo vyučovania zabávala napr. žartovaním na účet vtedy už známeho maliara Diega Rivera, ktorého riaditeľ školy poveril, aby svojimi freskami ozdobil amfiteáter Simóna Bolívara patriaci k ich škole. Vtedy nikto netušil, že sa o niekoľko rokov stane Fridiným manželom.
Zásadný zlom v živote Fridy nastal v roku 1925, kedy prežila nešťastnú nehodu, pri ktorej sa zrazili autobus s električkou. Oceľová tyč, ktorá 18-ročnému dievčaťu preťala bok a panvovú oblasť, ju na dlhé tri mesiace pripútala k posteli. V nasledujúcich rokoch, kvôli rozsiahlym zraneniam chrbtice a zlomeninám, absolvovala viac ako 30 operácií a veľkú časť svojho života strávila na lôžku. Pre zlomený stavec musela deväť mesiacov po nehode nosiť nepohodlný korzet. Maľovať začala počas prvej rekonvalescencie, aby zahnala nudu a prišla na iné myšlienky. Ako vieme, jej dielo zahŕňalo najmä autoportréty. Prvým obrazom však bol portrét priateľky Cristiny.
INŠPIRÁCIE
Seba začala maľovať, keď jej k posteli priniesli zrkadlo. Pomocou neho mohla tvoriť aj poležiačky a vyrovnávať sa tak s mučivými bolesťami, ktoré ju trápili. Aj takýmto spôsobom počas života namaľovala viac ako 200 olejomalieb, akvarelov a rôznych kresieb. Prvou inšpiráciou jej bolo ľudové mexické umenie a kubizmus. Najskôr maľovala realisticky, neskôr sa jej štýl podobal na surrealistické diela. Označeniu surrealistka sa ale celý život bránila, pretože namiesto snov vraj zobrazovala skutočnosť.
„Jej tvorbu ovplyvňovali aztécke a kresťanské tradície i marxistická tematika.“
Koncom 20. rokov sa opäť stretla s Diegom Riverom. Tento raz sa zblížili a zamilovali. Ich vzťah bol búrlivý, plný vášne i poznačený neverou. Vzali sa dvakrát. Najprv z veľkej lásky v roku 1929, aby sa o 11 rokov rozviedli. Druhý sobáš zažili v roku 1941. Pre Diega, ktorý bol o 21 rokov starší a v tom čase už dávno svetoznámy umelec, bola Frida treťou, resp. štvrtou manželkou. Jeho početné nevery Frida poľahky dorovnávala s mužmi i so ženami a častými spoločníkmi pre ňu boli drogy a alkohol. Predsa jej však vždy najviac pomáhalo maľovanie. Dramatický vzťah Fridy a Diega bol po umeleckej stránke významný pre oboch. V tvorbe sa podporovali a navzájom ovplyvňovali. Obaja boli voľnomyšlienkári, no zároveň na sebe bytostne závislí. Napriek tomu, že obaja boli silnými podporovateľmi komunizmu, obdobie medzi rokmi 1930 – 1933 strávili v USA. Kým pre Diega to bolo prevažne úspešné obdobie, Frida tu prežila niekoľko predčasne ukončených tehotenstiev a na diaľku aj smrť matky.
NÁVRAT DOMOV
Po opätovnom príchode do Mexika sa usadili v centre hlavného mesta. Odvtedy spolu obývali Fridin rodný dom – vďaka výraznej fasáde známy aj ako La Casa Azul (Modrý dom). Do Spojených štátov sa však ešte vrátili. V roku 1938 usporiadala Frida v newyorskej Galérií Juliena Levyho svoju prvú samostatnú výstavu. Cestovali tiež do Francúzska, kde získala dôležité kontakty na ľudí z umenia a politiky. Stala sa prvou mexickou umelkyňou 20. storočia, ktorej obraz zakúpili do Louvre. Išlo o obraz The Frame. Po návrate z Paríža sa však vzťah Fridy a Diega rozpadol a v roku 1939 sa rozviedli. V tomto roku Frida vytvorila mnoho zo svojich najznámejších diel, napr. The Two Fridas. Diegovou milenkou sa medzitým stala Fridina sestra Cristina.
V domácom Mexiku spolupracovala napríklad na Medzinárodnej výstave surrealizmu, ktorá prebehla v roku 1940 v galérii moderného umenia v Mexiko City. V tomto roku sa s Diegom opäť vzali. Tentokrát v San Franciscu. Nasledujúcich niekoľko rokov bolo pre ňu veľmi produktívnych. Vytvorila množstvo autoportrétov, na ktorých sa zachytila v rozličných odevoch s rôznymi účesmi, no vždy so svojím typickým vytrvalým pohľadom, ktorý ju nakoniec preslávil.
„V roku 1943 získala miesto profesorky maľby v škole výtvarných umení La Esmeralda.“
Ani v tomto období sa ale nezbavila svojich zdravotných problémov. Práve naopak. Na prelome 40. a 50. rokov podstúpila niekoľko operácií nasledovaných dlhými pobytmi v nemocnici. Len v roku 1950 ju operovali sedemkrát. Stav sa jej rýchlo zhoršoval. Ku koncu života už nedokázala stáť na nohách a pohybovala sa len s pomocou alebo na vozíčku. Proti bolestiam bojovala morfiom, na ktorom postupne zostávala závislá. Ležiac v posteli sa zúčastnila aj prvej vlastnej výstavy v rodnom Mexiku v roku 1953. V lete toho roku definitívne prišla o pravú nohu, ktorú jej museli amputovať v dôsledku gangrény. Približne o rok, v noci z 12. na 13. júla 1954, dostala zápal pľúc, ktorému podľahla. Jedna z najvýznamnejších umelkýň minulého storočia sa dožila 47 rokov. Smutným paradoxom je, že až po smrti sa vymanila z umeleckého tieňa svojho manžela.
• Frida Kahlo okrem umeleckého sveta ovplyvnila aj ten módny. Pre jej osobný štýl boli typické dlhé sukne, pestré farby, výrazné obočie a doplnky ako veľké korále a kvetiny. Označuje sa za priekopníčku tzv. ženskej estetiky a inšpiratívnu osobnosť feministického hnutia.
• Do svojich obrazov premietala svoje zúfalstvo, osamelosť, depresie, bolesť, zmiešaný pôvod, ale aj silnú túžbu po deťoch a divoký vzťah s Diegom Riverom. Oboch ich zobrazila napr. v dielach Frida a Diego Rivera (1931) a Diego and I (1949).
• „Modrý dom“ je od 12. júla 1958 Múzeom Fridy Kahlo. Diego Rivera ho mexickej vláde venoval rok po jej smrti. Okrem iného je v ňom vystavená aj urna s Fridiným popolom.
• Na filmové plátno sa Fridin život dostal v roku 2002 pod režisérskym vedením Julie Taymorovej. Hlavnú úlohu v koprodukčnej americko-mexickej snímke Frida presvedčivo stvárnila herečka Salma Hayek.