Čo pre Vás znamenajú Vianoce? Pre mňa je to hlavne o zastavení sa, stíšení, ponorení do seba, o magickej atmosfére vianočných svetiel a horiacich sviečok, o tom, že bilancujem, či môj život plynie v súlade s mojimi vnútornými pocitmi alebo je potrebné niečo v ňom zmeniť a uvoľniť. Vianoce sú nielen o darčekoch, voňavých medovníčkoch a stretnutiach s milovanou rodinou, ale aj o uctení si tradícií a zvykov, ktoré je dobré si pripomenúť, aby ich odkaz a zmysel nestratil v čase svoju platnosť. Ako to vyzerá u nás a ako to majú ostatní vo svete?
VIANOCE UŽ PRIŠLI…
Vianoce sú kresťanským sviatkom narodenia Ježiša Krista a nesú v sebe radosť z nového a dušu pohládzajúceho. Tešíme sa z narodenia, obdarovávania, zo spoločného uctenia si ducha Vianoc, a veríme v príchod nových a lepších zajtrajškov, ktoré po Vianociach predznamenáva oslava nového roka. Symbolom Vianoc je betlehem alebo jasličky. Na Vianoce v roku 1223 pripravil v jaskyni v talianskom Grecciu svätý František z Assisi (zakladateľ rehole františkánov) jasle, do ktorých uložil živé dieťa. Napodobnením situácie opísanej v Biblii chcel František upozorniť spolubratov aj miestnych ľudí na maximálnu chudobu, v ktorej sa Boh rozhodol prísť na svet. V nasledujúcich rokoch si obyvatelia Greccia sami pripravovali živé aj umelé betlehemy a podľa Františkovho príkladu si rozdávali darčeky, aby napodobnili lásku Boha, ktorý sa nám sám dal ako dar. Tento zvyk sa neskôr rozšíril do všetkých krajín.
Pre Slovanov je to tiež oslava slnovratu, po ktorom sa dni začínajú predlžovať. Zimný slnovrat bol čas, keď Slovania oslavovali návrat Slnka. Chodili po domoch, nosili slnečný symbol alebo figúrku nového, mladého slnečného boha. S Vianocami sa spájali viaceré pekné obrady. Napríklad, kto prvý na Vianoce vstal, nabral vodu zo studničky a ostatných ňou pokropil. Bolo to akési vzdanie úcty živlu a posvätenie všetkých do nového roka. Ďalej to bolo obsypávanie ľudí zrnom, ktorým sa mal prebudiť život v prírode. K slnovratovým slávnostiam patrili aj maškarné sprievody a hry. Nosili sa hlavne zvieracie masky medveďa, koňa, kozla, vlka či tura. V tomto období sa zbieralo imelo, ktoré je ochranným a liečivým prostriedkom (napr. proti neplodnosti žien).
BOZK POD IMELOM
Hovorí sa, že bozkávanie pod imelom pochádza z Anglicka. Podľa jednej z mnohých legiend sa pod imelom môžu bozkávať všetky osoby. Ak sa však pod vianočným imelom pobozkajú manželské či zaľúbené páry, upevní to ich vzťah. Treba však vystihnúť ten správny čas, bozkáva sa len v období od Vianoc do Nového roka.
TRADIČNÉ VIANOČNÉ ZVYKY NA SLOVENSKU
Pôst. Dodržiava sa počas celého Štedrého dňa, až kým sa na oblohe neobjaví prvá hviezda. Je dôležité stráviť tento deň v mieri a pohode, pretože takto to potom bude vyzerať po celý ďalší rok.
Šupinka z kapra sa vloží pod obrus počas štedrej večere a vďaka tomu by mal byť nasledujúci rok plný finančnej hojnosti. Šupinu si môžete dať aj do peňaženky a peniaze sa Vám tak budú ľahšie rozmnožovať.
Med a cesnak. Lieky prírody, ktoré zabezpečia pevné zdravie celej rodine. Strúčik cesnaku namočíme do medu a spravíme ním krížik na čelo všetkých rodinných príslušníkov. Robiť by to mala gazdiná pripravujúca štedrú večeru.
Orechy sa hádžu do všetkých rohov v byte alebo dome, aby zabezpečili hojnosť a prosperitu v ďalšom roku.
Hviezdička vo vnútri jablka. Náhodne vybrané jabĺčko sa priečne rozreže na polovicu a ak sa vo vnútri objaví hviezda, znamená to šťastie a zdravie pre celú rodinu. Jabĺčko sa potom rozkrojí a každý z neho kúsok dostane. Ak však je stred jabĺčka v tvare kríža, rodinu čaká choroba alebo smrť.
Vianočné pečivo. Malo by byť hotové pred východom slnka, aby bolo prichystané ako dar pre koledníkov. Hlavná kuchárka si po vymiesení cesta utiera ruky o ovocné stromy, aby dobre rodili.
Tanier navyše. Buď ho prestriete pre zblúdeného pocestného ako symbol spolupatričnosti a milosrdenstva, alebo pre zosnulého člena rodiny.
Povzbudivý prípitok. Ešte predtým, ako sa vrhnete na oblátky s medom a cesnakom, hlava rodiny, alebo ten s darom reči, prednesie prípitok s kvalitným domácim alkoholom na posilnenie všetkého od imunity, cez vôľu až po silu ducha človeka.
Modlitba. Pred štedrou večerou sa pomodlia a poďakujú za bohaté dary na stole aj tí neveriaci.
Zákaz odbiehania. Po novom zákaz vychádzania. Počas štedrej večere sa nesmie odchádzať od stola a jedlo by malo byť na dosah, aby nemusela odbiehať ani gazdiná. Neveští to nič dobré, takže pekne seďte, kým nedojete.
Zákaz vyhadzovania. Zo slávnostného stola počas štedrej večere sa nič nevyhadzuje. Odrobinky z tejto večere neskôr poslúžia chorému dobytku. Každý sa musí najesť do prasknutia, aby rodinu nevystavil chorobe či inému nebezpečenstvu. Myslím, že to zvládneme.
VIANOČNÉ SVIATKY RÔZNYCH NÁBOŽENSTIEV
Židia
Židia oslavujú chanuku. Je to sviatok, ktorý sa začína 25.12. a trvá osem dní. Je spomienkou na znovuzasvätenie Jeruzalemského chrámu. Najstarším symbolom chanuky je osemramenný svietnik. V židovských domácnostiach sa zapaľujú sviečky na osemramennom svietniku (chanukija), každý deň o jednu sviečku viac. Počas Chanuky zapaľuje chanukiju pani domu tak, že každý večer zapáli o jedno svetlo viac než v predošlý deň, až v ôsmy deň sviatku horia všetky svetlá svietnika naraz. Roš Hašana je židovský Nový rok. Pripadá na prvý deň siedmeho mesiaca, teda na prvého Tišri a oslava trvá dva dni. Má niekoľko významov. Otvára rad sviatočných dní, nazývaných Vysoké sviatky a je spojený s najvýznamnejším sviatkom židovského roka, s Jom Kipurom. Jom Kipur (dlhý alebo tiež pôstny deň) pripadá na desiateho tišri. Obdobie medzi týmito dvoma sviatkami je obdobím vnútornej meditácie a duchovnej aktivizácie.
Pravoslávni
Pravoslávni začínajú sláviť Vianoce (Roždestvo) tiež ako ostatní kresťania 24. decembra. Avšak podľa juliánskeho kalendára. Keď je podľa ich kalendára Štedrý deň (24.), podľa gregoriánskeho je už 6. január. Pred Roždestvom dodržiavajú 40-dňový pôst. Vianoce trvajú tri dni. Začínajú sa štedrou večerou. Konzumovať sa môžu iba pôstne jedlá, ako chlieb, med, cesnak, ryby, hubová mačanka, pôstna kapustnica, pirohy, fazuľa či hrach.
Moslimovia
Pre moslimov je Ježiš Nazaretský len jeden z prorokov Alláha. Moslimovia nesmú Vianoce vôbec oslavovať, nesmú kupovať stromčeky a dávať darčeky. Ozdobovanie stromčeka je porušením zákona. Moslimovia neveria, že Ježiš bol Boží syn.
Budhisti
Budhisti nevnímajú svojho hlavného predstaviteľa ako boha. Budha je len prvým, ktorý dokázal dosiahnuť stav “nirvány” či inými slovami stav “osvietenia” a “blaženosti”, vďaka ktorému sa podarilo človeku vytrhnúť z kolobehu života a smrti. V decembri si pripomínajú práve túto udalosť, ktorou je moment, kedy Budha tento stav dosiahol. Pri tejto príležitosti je zvykom zdobiť “posvätný figovník”.
VIANOČNÉ SVIATKY V INÝCH KRAJINÁCH
Vianoce patria k najkrajším sviatkom roka. Neoslavujú sa však rovnako. Každá krajina si zachováva vlastné tradície a zvyky. Nie všade rozdáva darčeky Ježiško, nie všade sa na Štedrý večer pripravuje kapustnica a kapor. Rozmanitosť je unikátna a vzácna záležitosť, preto je veľmi dôležité ctiť a uznávať tradície a zvyky svojej krajiny.
PORTUGALSKO
To, čo máme s Portugalcami spoločné, je účasť na polnočnej omši a darčeky im taktiež nosí Ježiško. Ostatné zvyklosti sú už rozdielne. Portugalská štedrá večera pozostáva z dusenej tresky, ku ktorej sa podávajú varené zemiaky a dusená kapusta. Jej hlavnou súčasťou sú sladkosti a dezerty, ktorých majú niekoľko druhov. Počas večere niekedy privolávajú duchov mŕtvych, aby tento sviatok strávili spolu s nimi. Keď sa najedia, nechávajú všetko jedlo a riad na stole až do druhého dňa. Mal by sa z neho ponúknuť Ježiško, ktorý im v noci prinesie darčeky. Svätú omšu začínajú nahrávkou s kikiríkaním kohúta a v menších dedinách ešte stále nosia ženy v košíkoch darčeky pre Ježiška v podobe chutných jedál a dezertov.
ÍRSKO
V Írsku sú pre ľudí okrem vianočného stromčeka veľmi dôležitou ozdobou sviečky. Tie musia v okne horieť počas celej noci, aby tak osvetľovali cestu pre Máriu a Jozefa. V Írsku sa darčeky rozdávajú 25. decembra, v deň hlavného sviatku, ktorý však neslávia len v kruhu najbližšej rodiny, ale stretávajú sa aj s priateľmi a známymi. Po sviatočnej večeri ešte zostane na stole chlieb s mliekom, aby sa mohol pohostiť aj malý Ježiško.
FRANCÚZSKO
Vo Francúzsku je dobrým vianočným duchom Pére Noel (Otec Vianoc). Chodí vždy v bielom, darčeky dáva deťom do topánok a čižiem, alebo ich necháva za kachľami či pri kozube. V niektorých oblastiach darčeky priväzuje k stromčekom dlhými papierovými stuhami a deti veria, že im ich daroval štedrý stromček. Náprotivkom Péra Noela je Pére Fouettard. Ten rozdeľuje deťom buď darčeky, ak boli dobré po celý rok, alebo im trstenicou uštedrí pár milosrdných úderov na zadok, ak boli neposlušné. V menších mestách sú obľúbené „živé“ jasličky, v ktorých sa hrajú mladí i starí „vianočné hry“, ktoré organizuje väčšinou miestna farnosť. Vianočná nádielka darčekov sa koná ako u nás na Štedrý deň večer. Vianoce sú predovšetkým rodinným sviatkom. Na Štedrý deň navštevujú Francúzi svojich rodičov, príbuzných a známych, pijú víno a calvados (jablčnú pálenku) a rozdávajú si navzájom darčeky. V Paríži dospelí po rozbalení darčekov tradične pokračujú s oslavou v dobrej a kvalitnej reštaurácii.
FRANCÚZSKY ŠTEDROVEČERNÝ STÔL
Vianočná večera nezaprie v sebe zvyky povestnej francúzskej kuchyne. Nečudo, že máva i dvanásť chodov. Večera v tento deň je výnimočne slávnostná a gurmánska. Predjedlami sú ustrice a biele klobásky, v mestách slimáky a rybia polievka. Na štedrovečernom stole sa tradične objavuje pečený moriak s gaštanovou plnkou a pastou z hľuzovky a kurčatá so zeleninovým šalátom, paradajkami a olivami, ale tiež pečená hus na divoko. Francúzi milujú ustrice na niekoľko spôsobov, kaviár, údeného lososa, obaľované žabie stehienka. Nesmie chýbať ani niekoľko druhov syrov. Zo sladkých dezertov sa servíruje truffle z čokolády a datlí, koláč so smotanou, čokoládové salámy a roláda v podobe vianočného polena ozdobená zelenými lístkami a červenými plodmi cezmíny. Príjemným spestrením sú konfety a bonbóny v pestrofarebných papieroch, ktoré obsahujú lístočky s prianím všetkého najlepšieho alebo krátkou predpoveďou budúcnosti. Keď sa hostina pretiahne, rozdávajú sa darčeky až na druhý deň ráno. Počas celej večere sa popíja víno a calvados (jablčná pálenka). Posledným vianočným sviatkom je vo Francúzsku deň Troch kráľov. Deti ho milujú, pretože mamy pečú na rozlúčku s Vianocami La Galette du Roi, veľkú tortu ozdobenú korunou vystrihnutou zo zlatého papiera. Do torty sa zapeká malá figúrka čierneho kráľa. Ten, kto ho nájde, je menovaný čestným kráľom osláv. K torte sa podáva sladké šampanské a malý pohárik dostanú i šťastne sa usmievajúce deti.
MEXIKO
Hlavnou udalosťou pre Mexičanov je La Posada. Ide o menšie a väčšie procesie v mestách, kde skupinka ľudí predstavuje Ježiša a Máriu s pustovníkmi, ktorí hľadajú nocľah v rôznych príbytkoch. Počas týchto scénok kráčajú spolu s ostatnými veriacimi rôznymi ulicami a oslavujú tak príchod Spasiteľa. Od polovice decembra sa konajú vianočné trhy v mestách, aby sa tak zbližovala celá komunita. V Štedrý deň je hlavným bodom svätá omša, po ktorej majú bohatú večeru. Na rozdiel od Slovenska sa však nenesie v komornej atmosfére, ale pozývajú na ňu aj osamelých známych, ľudí bez domova a blízkych priateľov. Darčekov sa dočkajú až 6. januára, no väčšinou ide o skromnejšie podarúnky.
JAPONSKO
Do Japonska zavítali Vianoce z Ameriky a Európy. V minulosti ich tu neoslavovali vôbec a dnes ich už prispôsobili svojim podmienkam. Domovy si sčasti vyzdobujú, zvyknú si darovať aj darčeky, no tie im nosí podľa ich tradícií kňaz a nie Santa Claus. Hlavný sviatok prebieha až počas Silvestra a Nového roka.
ŠPANIELSKO
Veselá krajina nielen počas vianočných sviatkov, ktorá naplno oslavuje príchod Vianoc, to je Španielsko. Najdôležitejším motívom je stretnutie skutočne celej rodiny, keď do domu prichádzajú všetky deti s partnermi, ale aj súrodenci rodičov s rodinami, jednoducho všetci. Takto spoločne potom pripravujú sviatočné jedlo, ktoré pozostáva z pečeného mäsa, čerstvej zeleniny a zákuskov. Časť rodiny vychádza po večeri do ulíc, kde sa spoločne zabávajú a vítajú Ježiška. Darčeky im však prinesú až Traja králi. V Štedrý deň rozdávajú iba zopár sladkostí, podobne ako u nás na Mikuláša. A 6. januára potom nadšene rozbaľujú veľké dary, tak ako nachádzame aj my pod stromčekom. Tieto sviatky sa spájajú aj so spievaním a tancovaním a Španieli tak oslavujú život.
ANGLICKO a USA
Vianočné zvyky sú v týchto krajinách takmer identické. V oboch prípadoch je tým hlavným sviatkom až 25. december, obe krajiny pečú v tento deň moriaka a darčeky im nosí Santa Claus alebo v Anglicku Otec Vianoc, ktorý sa do domu šuchne cez komín. Časť z nich môžu objaviť v ponožkách rozvešaných na kozube a časť z nich je pod vianočným stromčekom. V Amerike je však tento sviatok podstatne komerčnejší a tunajší obyvatelia dbajú aj na okázalú výzdobu.
VIANOČNÍ MUŽI A ŠKRIATKOVIA
S Vianocami sa spájajú rôzne postavy a postavičky, napríklad v Rusku je to Dedo Mráz, v Amerike zas Santa Claus. Obaja sú starší, veľkí a hlavne štedrí muži. V amerických, kanadských, írskych a britských kultúrach je vianočný škriatok drobným škriatkom, ktorý žije so Santa Clausom na Severnom póle a slúži mu ako pomocník. Vianoční škriatkovia majú oblečené zelené alebo červené plášte. Ich uši sú dlhé a špicaté, rovnako ako ich klobúk. Hovorí sa, že vyrábajú hračky v Santovej dielni a starajú sa o soby. Santa Claus sa objavuje v americkom folklóre začiatkom 17. storočia. Bol vytvorený z historickej postavy sv. Mikuláša z Myry a z prvkov rôznych európskych vianočných tradícií. Vianočný škriatok sa prvýkrát objavil v literatúre už v roku 1850, keď Louisa May Alcott dokončila knihu s názvom Vianoční škriatkovia, ktorá však nikdy nevyšla. Vianočných škriatkov spopularizoval časopis Godey’s Lady’s Book v roku 1873. Jeho vianočné vydanie malo na titulnej stránke obrázok Santu obklopeného hračkami a škriatkami s popisom: „Už vieme ako vyzerá príprava hračiek pred Vianocami“. V súčasnosti sa vianoční škriatkovia objavujú aj vo vianočných filmoch a pred Vianocami ich nájdete v obchodoch s dekoráciami.
TALIANSKO
V talianskych mestách nepanuje štedrovečerná nálada, akú poznáme z našich miest. Ulice kypia zdanlivo všedným životom. Hlbokým zážitkom je však polnočná omša vo Vatikáne v slávnej Bazilike Svätého Petra. Vianočné sviatky prakticky začínajú až v prvý deň Vianoc obedom po slávnostnom pápežovom požehnaní Urbi et Orbi. Talianske deti nepoznajú rozbaľovanie darčekov po štedrej večeri. Nepoznajú ani tradičného velebného dedka, či už v podobe Ježiška alebo Santa Klausa, ktorý im prináša darčeky. Tejto úlohy sa totiž v Taliansku zhosťuje jediná žena v takejto roli – trojkráľová čarodejnica, ktorá je stará a škaredá a hovoria jej La Befana. Darčeky roznáša až 7. januára. Na slávnostnom vianočnom stole je v Taliansku zvyčajne pečené jahňa alebo moriak. Zo sladkostí nechýbajú datle či figy s rôznymi náplňami, ale tiež miestna podoba vianočky – panettone.
ŠVÉDSKO
V tejto krajine sú vianočné sviatky oslavami „živého svetla“. V každej domácnosti stojí na čestnom mieste trojramenný vianočný svietnik so sviečkami. Tri ramená pripomínajú mystérium Svätej Trojice. Počas adventu sa slávi vo Švédsku u nás už takmer zabudnutý sviatok svätej Lucie (13. decembra). Vtedy sa mladé dievčatá oblečú do bielych splývavých šiat a na hlavy si kladú vence s horiacimi sviečkami. Pri stole obsluhujú svojich rodičov, aby im tak vyjadrili vďačnosť za starostlivosť a lásku. Stromček sa zdobí až na Štedrý deň. Jednotlivé miestnosti sa ozdobujú farebnými reťazami a zelenými girlandami zo živých smrekových vetví. Uprostred miestnosti, do ktorej sa večer zíde celá rodina, je na strope zavesená tzv. vianočná koruna, ozdoba spletená z dlhých dutých rákosov zviazaných stuhami.
Vianočné darčeky roznáša hrbatý trpasličí starček Jultombe (škriatok Jultomten) s nosom ako gombička. Sprevádza ho malý trpaslík Julnissar. Darčeky vhadzuje otvoreným oknom. Na rozdiel od anglického Santa Clausa je vianočný škriatok vo Švédsku ďaleko skromnejší a sane s darčekmi si ťahá sám. Občas sa tento švédsky Ježiško zmení na starého capa (pôvod to má v mikulášskom čertovi). Babičky deťom pri stromčeku rozprávajú legendu o lakomom starom capovi, ktorý odmietol darovať Ježiškovi chlp na teplú prikrývku. Za trest musí chodiť od domu k domu a roznášať deťom darčeky. Preto je vo Švédsku symbolom Vianoc slamený cap/slamená koza. Vianočným darčekom sa vo Švédsku hovorí julklappa. Pôvodne sa totiž do miestnosti vhadzovali tajne oknom a upozorňovalo sa na ne klepaním (po švédsky klappa) na okenné tabule alebo dvere. Vo Švédsku si potrpia na krásnu úpravu vianočných darčekov a balia ich do pestrých, často ručne maľovaných papierov.
Tradičným vianočným jedlom je varená sušená treska v bielej omáčke, teplá šunka so zeleným hráškom, alebo šunka potretá horčicou a zapečená so zemiakmi a červenou kapustou a prirodzene vianočná špecialita – varená hnedá fazuľa so slaninou, zapečená v cibuli. Na vianočnom stole je často i pečený moriak, pečené bravčové rebierka či karbonátky. Populárne sú i rôzne ochutené slede. Pochutnávajú si aj na ryžovej kaši so smotanou, pečú perníky a popíjajú tradičný vianočný nápoj glogg (varené víno s klinčekmi, koreninami, hrozienkami a mandľami a štipkou tvrdého alkoholu). Na koniec štedrovečernej hostiny sa podáva sladký ryžový nákyp so zapečenou mandľou pre šťastie alebo švédska vianočná kaša poliata jahodovým sirupom. Kto nájde v nákype alebo v kaši mandľu, dostane darček. Vianočné pečivo má tvar capa, hviezd, srdiečok a prasiatok. Na vidieku sa ešte stále dodržiava starý zvyk vianočných prechádzok. Zavčas rána nasadnú ľudia do saní ťahaných koňmi a za svitu zhasínajúcich hviezd a fakieľ sa vozia po zasneženej krajine.
Žiadne obmedzenie Vám nevezme radosť z výnimočného vianočného času a možnosť vychutnať si Vianoce podľa seba a v duchu vianočných tradícií. Myslite pozitívne a užite si všetko, na čo máte chuť. Prajeme Vám Krásne Vianoce!
Titulná fotografia: pexels.com
